V štúdiu diskusnej relácie O 5 minút 12 sa naposledy stretli minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter zo Smeru-SD s poslancom SDKÚ- DS Miroslavom Beblavým. Hlavnými témami diskusie bola opät nezamestnanost a to, ako na nu vplýva ci nevplýva zákonník práce, dane a odvody. Mohli sme sledovat už takmer tradicnú schému, v ktorej sa predstavitel vlády snažil diváka presvedcit, že za situáciu na Slovensku môže situácia v eurozóne a vlastne v celej Európskej únii, kým opozicný politik sa túto tézu snažil vyvrátit poukazovaním na pozitívne príklady európskych krajín a dokázat, že za klesajúcu zamestnanost môže vláda. Ani jedna zo strán sa pritom nedokázala udržat v limitoch fakticky správnej argumentácie. Minister Richter nepravdivo tvrdil napríklad, že nezamestnanost v eurozóne je vyššia než nezamestnanost na Slovensku, výrazne nadhodnotil i úspech projektu zameraného na vytváranie nových pracovných miest pre mladých ludí do 29 rokov, vdaka ktorému sa doteraz zamestnalo iba 1650, nie až 4000 mladých. Poslanec Beblavý nepresne zhodnotil úspechy nášho najväcšieho obchodného partnera – Nemecka, v boji s nezamestnanostou. Tá v Nemecku za posledných 24 mesiacov neklesla o celé 2, ale iba o 1,3 percenta. Pri hodnotení efektívnosti boja s velmi dlhodobou nezamestnanostou na Slovensku ubral vo svojom tvrdení jeden rok – pocet dlhodobo nezamestných, ktorí boli bez zamestnania dlhšie ako 2 roky, totiž z 210 000 na asi na 120 000 klesol za dva a pol, nie jeden a pol roka. Pri pocítaní prerušených a ukoncených živností pocas mesiacov september – december 2012 podhodnotil celkový pocet o takmer 3000, cím si síce argumentacnú pozíciu nezlepšoval, no i tak si nepozornostou “vyslúžil” dalšiu nepravdu. V závere relácie sa moderátorka s hostami opät krátko venovali i téme volby a (ne)vymenovania generálneho prokurátora.
Politické problémy uplynulého týždna
Filtre
Priemerná mzda v národnom hospodárstve … je veľmi nízka a čo je horšie, absolútna väčšina zamestnancov je pod ešte touto.
Výrok ministra Richtera hodnotíme ako pravdivý, pretože väčšina zamestnancov v slovenskom hospodárstve má skutočne nižšie mzdy, než je celoslovenský priemer. Podľa analýzy (PDF) štatistického úradu za rok 2011 (strana 1, dole) malo 68,8% zamestnancov nižšiu hrubú mzdu, ako bola priemerná mzda v národnom hospodárstve. Druhú časť výroku Jána Richtera, že drvivá väčšina zamestnancov je pod hranicou priemernej mzdy, môžeme teda považovať za pravdivý.
Som poslanec, mám dôveru ľudí, mne ju dalo viac ako 15 000 ľudí, Lucií Žitňanskej viac ako 100 000 ľudí , máme povinnosť snažiť sa pretvoriť pravicovú politiku k lepšiemu.
Výrok hodnotíme ako pravdivý. Zo štatistík prednostných hlasov v parlamentných voľbách 2012 vyplýva, že Lucia Žitňanská získala 103 517 preferenčných hlasov a Miroslav Beblavý 15 067 hlasov.
To, o čom sa tu jedná (údajné označovanie hlasovacích lístkov – pozn. demagog.sk), sa netýka voľby pána doktora Čentéša, ale sa týka jedného hlasovania o pánovi Trnkovi. To znamená, že bez ohľadu na to, čo sa tam dialo, nemá to nijaký vplyv na platnosť zvolenia pána doktora Čentéša a Ústavný súd potvrdil, že pán Čentéš bol zvolený legitímne.
Problematikou ústavnosti hlasovania, ktorým bol doktor Čentéš zvolený za generálneho prokurátora sme sa zaoberali už pri viacerých výrokoch (O 5 minút 12, 13. januára 2013; O 5 minút 12, 20. januára 2013; O 5 minút 12, 17. februára 2013).
Týmto návrhom Ústavný súd nevyhovel a de facto v tomto rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že nebola pri prevedení tajnej voľby generálneho prokurátora, v ktorej bol zvolený Jozef Čentéš, porušená Ústava SR alebo Rokovací poriadok NRSR:
"12. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011."
V praxi to znamená, že kandidát koalície Jozef Čentéš bol právoplatne zvolený za generálneho prokurátora."
Máme už skúsenosť zo Slovenska, nemusíme ani ísť do zahraničia, z roku 2004-2008, keď nezamestnanosť ako celok prudko klesla a viem, že keď už naozaj začala klesať okolo k 10%, začala sa znižovať aj táto dlhodobá nezamestnanosť. Vtedy dokonca tá veľmi dlhodobá, čo sú ľudia nad 2 roky, čo je naozaj najťažšia kategória, dokonca klesla z 210 000 asi na 120 000 v priebehu roka a pol.
Čísla, ktoré Beblavý spomína, teda zníženie z 210 000 na 120 000, je pozorovateľné skôr v skupine, ktorá je na ÚPSVaR evidovaná dlhšie ako 3 mesiace a kratšie ako 24 mesiacov. Takýchto uchádzačov evidoval ÚPSVaR v 1. kvartáli 2004 241 286, v 2. kvartáli 210 275 a v 2. kvartáli 2006 už len 125 957. Dá sa teda skonštatovať, že prudký pokles s absolútnymi číslami, ktoré Beblavý uvádza, nastal za obdobie necelých 2 rokov práve v tejto kategórii. V roku 2006 sa miera nezamestnanosti podľa ÚPSVaR začala blížiť 10 %.
Jeden z projektov je Mladí ľudia do 29 rokov, kde chvalabohu poviem, sa nám relatívne darí, lebo za necelé tri mesiace sa nám dokázali naplniť cirka 4 000 nových pracovných miest.
Tento projekt skutočne spustený bol, ako je aj vidieť na viacerých projektoch (Rožňava, Nové Zámky), avšak podľa informácií Hospodárských Novín sa cez tento projekt podarilo naplniť len niečo okolo 1600 nových pracovných miest. Údaje z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorých tento článok čerpá, má demagog.sk k dispozícii.. K 15.2 bolo 1476 podaných žiadostí na projekty pre podnikateľov, pričom počet žiadaných pracovných miest bol len 3594. Počet už uzatvorených dohôd bol 729 a počet dohodnutých pracovných miest len 1650.
