Novozvolení župani a súboj o BSK

V politike, Peter Bielik, odkaz na videozáznam

V nedelnej relácii V politike sa pozornost venovala predovšetkým hodnoteniu výsledkov prvého kola sobotnajších volieb do VÚC. Pocas vysielania dostali priestor kandidáti na predsedov samosprávnych krajov, ktorí boli zvolení už v prvom kole: Juraj Blanár, Jaroslav Baška a Peter Chudík (cez telemost) a Pavol Frešo, ktorý postúpil do druhého kola volieb v Bratislavskom samosprávnom kraji.

Napriek tomu, že hostia sa väcšinu casu venovali len rekapitulácií výsledkov, dopustili sa aj niekolko nepresností. Juraj Blanár (SMER-SD, opätovne zvolený predseda ŽSK) reagoval na stav rozpoctového provizória, ktoré pretrváva v TSK, s tým, že ŽSK zatial takýto problém nemal. V ŽSK však tiež zaciatkom roka 2009 nebol schválený rozpocet, a preto niekolko týždnov kraj fungoval v režime rozpoctového provizória.

Jaroslav Baška (SMER-SD, novozvolený predseda TSK v prvom kole) tvrdil, že 25 poslancov v Zastupitelstve TSK mu nebude stacit na schválenie rozpoctu, co však nie je pravda, pretože na prijatie uznesenia o schválení rozpoctu je potrebná iba jednoduchá väcšina. V TSK je celkovo 45 poslancov, strana SMER-SD má teda s 25 poslancami pohodlnú väcšinu.

Pavol Frešo (SDKÚ, KDH, Most-Híd, SaS, SMK, OKS, SZ) nesprávne uvádza, že v BSK bola tento rok rekordná úcast na volbách do VÚC. V roku 2001 bola totiž úcast ešte vyššia.

V prípade Petra Chudíka (SMER-SD, opätovne zvolený predseda PSK) sme zaevidovali dve pravdivé tvrdenia.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Žilinský samosprávny kraj zatiaľ nemal ani jeden rok rozpočtové provizórium …

Výrok hodnotíme ako zavádzanie, pretože tvrdenie Juraja Blanára vnímame ako snahu o vylepšenie vlastnej argumentačnej pozície. Aj v ŽSK totiž nastalo obdobie rozpočtového provizória, i keď netrvalo počas celého roka. Konkrétne to bolo začiatkom roku 2009, kedy bol jeho predsedom práve Juraj Blanár. 

Z tlačových správ (napr. tu alebo tu) zo začiatku roku 2009 vyplýva, že ŽSK začal rok v režime rozpočtového provizória. 27. januára dospelo Zastupiteľstvo ku konsenzu a situácia bola vyriešená.

Ten výsledok je taký, že 3/4 poslankýň, poslancov župného zastupiteľstva sú za túto širokú pravicovú koalíciu a vyslovene rovnako taký, že strana Smer tam mala 14 poslankýň poslancov v uplynulom období a teraz má iba jedného.

Podľa údajov Štatistického úradu SR bol vo voľbách 2013 do zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja zvolený len jeden poslanec za stranu SMER. Celkovo má zastupiteľstvo 44 poslancov, z toho 34 kandidovalo v posledných voľbách za koalíciu strán SDKÚ - DS, SZ, OKS, SMK-MKP, SaS, MOST-HÍD a KDH. V minulom období (2009-2013, pozn.) bolo v zastupiteľstve BSK skutočne 14 poslancov za stranu SMER  resp. koalíciu SMER, ĽS-HZDS, SZS, HZD. Výrok teda hodnotíme ako pravdivý.

… v Bratislavskom kraji bola v tomto prípade rekordná účasť, omnoho väčšia ako v roku 2009.

Výrok hodnotíme ako zavádzajúci, pretože volebná účasť bola síce v aktuálnych voľbách do VÚC (9. novembra 2013) vyššia ako vo voľbách v roku 2009, avšak nemožno ju nazvať rekordnou. V roku 2001 bola totiž volebná účasť v BSK ešte vyššia.

Volebná účasť vo voľbách do VÚC v BSK bola v roku 2013, podľa údajov Štatistického úradu SR, na úrovni 21,65%. Za rok 2009 to bolo 19,46%, v roku 2005 14,45% a v roku 2001 23,96%.

… u nás samosprávne kraje nemajú zákonodarnú iniciatívu ako je to napríklad v Českej republike, v Českej republike môže samosprávny kraj predkladať zákony …

Legislatívne podmienky Slovenskej republiky podľa Ústavy SR (.pdf) nevytvárajú priestor vyšším územným celkom predkladať návrhy zákonov NR SR, ktorá by ich mohla legitímne akceptovať. V Českej republike je situácia v tejto súvislosti skutočne odlišná.

Ústava SR:

Čl. 87

(1) Návrh zákona môžu podať výbory Národnej rady Slovenskej
republiky, poslanci a vláda Slovenskej republiky

Ústava ČR:

Článek 41

 (1) Návrhy zákonů se
podávají Poslanecké sněmovně.

 (2) Návrh zákona může
podat poslanec, skupina poslanců, Senát, vláda nebo zastupitelstvo vyššího
územního samosprávného celku.

Keď si zoberiete len tu obrovskú racionalizáciu v strednom školstve, kde napríklad ŽSK mal v roku 2002 takmer 122 škôl a dnes ich má 64 …

Juraj Blanár správne uvádza obidva údaje. Dnešný počet stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja je 64. Podľa Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v Žilinskom samosprávnom kraji na roky 2007 – 2009 (.pdf, str. 24), "K 01. 07. 2002 prešlo delimitáciou na Žilinský samosprávny kraj z Krajského úradu v Žiline 122 škôl a školských zariadení s právnou subjektivitou."