V O 5 minút 12 sa túto nedelu opät stretli súcasný a bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a Jozef Mihál. Predmetom diskusie boli najmä mzdy, nezamestnanost a odvody, koniec relácie sa venoval druhému dôchodkovému pilieru. V otázkach minimálnych miezd v Európe a pocte spolocností s ruceným obmedzením diskutujúci ponúkli alternatívne údaje. Zatial co v prípade eserociek mal pravdu minister Richter, pri pocte štátov bez minimálnej mzdy chybovali obaja debatujúci. Celkovo bola diskusia bohatá na omyly a nepresnosti. Pozrite si celú našu analýzu.
Nezamestnanost, minimálna mzda a druhý dôchodkový pilier
Filtre
Pravda Trvalý odkaz
Zvýšil som odchod (veku, pozn.) do dôchodku.
Odchod veku do dôchodku ošetruje Zákon o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. Všeobecný vek odchodu do dôchodku je v súčasnej dobe 62 rokov. V minulosti bol vek odchodu do dôchodku nižší pre ženy podľa počtu vychovaných detí, a pre mužov bola hranica 60 rokov. Na základe reformy z roku 2004 bol tento rozdiel zrušený, a bol zavedený jednotný vek do dôchodku 62 rokov pričom ženám vo veku 53 až 57 rokov sa upravoval na základe dočasného opatrenia (§ 65). Počas súčasnej vlády nedošlo k priamemu zvýšeniu veku odchodu do dôchodku, v roku 2012 však bola prijatá novela, ktorá vstúpi do platnosti dňom najbližších parlamentných volieb. Podľa nej od 1. januára 2017 vek odchodu do dôchodku bude vychádzať zo zistení Štatistického úradu SR. Vzhľadom na to, že počas pôsobenia ministra Richtera boli prijaté opatrenia ktoré spôsobia zvýšenie veku do dôchodku hodnotíme výrok ako pravdivý.
Podľa § 65a Zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. ktorý vstúpi do platnosti dňom nasledujúcich volieb do NR SR:
"(1) Od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol.
(2) Na účely určovania dôchodkového veku
a) stredná dĺžka života je stredná dĺžka života v referenčnom veku vykázaná štatistickým úradom, spoločná pre mužov a ženy,
b) referenčný vek je dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku zaokrúhlený na celé roky nadol,
c) prvé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
d) druhé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o osem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
e) príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje.
(3) Počet dní, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a dňoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok, sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(4) Dôchodkový vek poistenca, ktorý po 31. decembri 2016 dovŕši dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274, sa zachováva."
(2) Na účely určovania dôchodkového veku
a) stredná dĺžka života je stredná dĺžka života v referenčnom veku vykázaná štatistickým úradom, spoločná pre mužov a ženy,
b) referenčný vek je dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku zaokrúhlený na celé roky nadol,
c) prvé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
d) druhé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o osem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
e) príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje.
(3) Počet dní, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a dňoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok, sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(4) Dôchodkový vek poistenca, ktorý po 31. decembri 2016 dovŕši dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274, sa zachováva."
Podľa článku denníka Pravda demografická situácia na Slovensku nasvedčuje potrebe zvýšenia veku odchodu do dôchodku, a po vstúpení tejto úpravy do platnosti sa dá očakávať, že:
"Dnešný päťdesiatnik by tak mal do penzie odchádzať vyše 63-ročný, štyridsiatnik už zhruba 65-ročný, tridsiatnik 68-ročný. Krátko po roku 2070 by sa dôchodcami mali stať až sedemdesiatnici. Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií už spracoval tabuľku, v ktorej orientačne predpokladá ročný nárast veku odchodu do dôchodku o 50 až 55 dní."
Zmenu oproti stavu spred roku 2004 ilustruje článok nasledovne:
"Napríklad matka štyroch detí narodená v roku 1957 mohla pred rokom 2004 odísť na dôchodok už ako 54-ročná. V súčasnosti má nárok na starobnú penziu po dovŕšení šesťdesiatky. Od roku 2017 by jej k tomu malo pribudnúť ďalších zhruba 160 dní, takže do penzie pôjde vo veku 60 rokov a niekoľko mesiacov."
Pravda Trvalý odkaz
Už teraz zdôrazňujem, dôchodkový fond Sociálnej poisťovne, ktorý potrebuje vyše 6 miliárd ročne na výplatu starobných, invalidných, pozostalostných dôchodkov, vyše 6 miliárd eur ročne vypláca na dôchodkoch, inkasuje na odvodoch na dôchodkové poistenie len niečo vyše 4 miliardy.
Údaje Sociálnej poisťovne uvádzajú pre rok 2014 celkovú výšku príjmov dôchodkového poistenia z odvodov v hodnote 4 081,54 miliónov eur. Celkové výdavky dôchodkového fondu Sociálnej poisťovne za rok 2014 predstavovali 6 242,01 miliónov eur. Jedná sa o rozdiel vyše 2 miliárd eur. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
V tabuľke nižšie uvádzame porovnanie príjmov z poistného a výdavkov na dôchodky Sociálnej poisťovne pre roky 2012-2014. Všetky údaje sú uvedené v miliónoch eur.
| Rok | Príjmy (mil. eur) | Výdavky | Rozdiel |
| 2012 | 3 311,73 | 5 639,83 | -2 328,1 |
| 2013 | 4 144,88 | 5 894,20 | -1 749,32 |
| 2014 | 4 081,54 | 6 242,01 | -2 160,47 |
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Necelých 5 000 vstúpilo… (do druhého piliera dôchodkového sporenia, pozn.)
Druhý pilier tvorí spolu s prvým pilierom základný systém dôchodkového zabezpečenia. V súčasnosti zahŕňa približne 1,5 milióna sporiteľov. Majetok sporiteľov v druhom dôchodkovom pilieri dosiahol k 19. aprílu tohto roka takmer 5,4 mld. eur. Z druhého dôchodkového piliera podľa vyjadrení Jána Richtera pre TASR (stav: apríl 2015) vystúpilo od polovice marca tohto roka zatiaľ približne 5700 sporiteľov a vstúpilo doň asi 1600 ľudí. Aktuálnejšie informácie, ktoré by hovorili o vstupe už takmer 5000 sporiteľov sa nám zatiaľ nepodarilo získať. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Podľa Sociálnej poisťovne:
"Národná rada SR schválila novelu zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Podstatou zmeny je, že II. dôchodkový pilier bude v období od 15. marca do 15. júna 2015 otvorený. Počas tohto obdobia:
- budú môcť sporitelia z II. piliera vystúpiť
- môžu sporitelia v II. pilieri zotrvať bezo zmeny
- budú môcť fyzické osoby, ktoré nie sú sporiteľmi, do II. piliera vstúpiť"
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Áno, dnes je stav nejakých 30 000 sporiteľov, ktorí vystúpili z druhého piliera…
Výrok považujeme za neoveriteľný,
pretože všetky vyjadrenia o počte sporiteľov, ktorí sa rozhodli vystúpiť z druhého
piliera, boli vyslovené ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny J.
Richterom bez dostupných relevantných podporných štatistík, tlačových správ
alebo mediálnych informácií.
Dôchodkový systém na Slovensku je
od januára 2005 postavený na troch
pilieroch. Patria sem I.pilier - dôchodkové
poistenie a priebežný dôchodkový systém vykonávaný Sociálnou poisťovňou,
II. Pilier - starobné dôchodkové
sporenie vykonávané dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a
III.pilier - doplnkové dôchodkové
sporenie vykonávané doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami
II. pilier dôchodkového systému
je príspevkovo definovaný, čo znamená, že výška dôchodkovej dávky bude závisieť
od zaplatených príspevkov do II. piliera a ich zhodnotenia. Finančné
prostriedky sporiteľov sú spravované dôchodkovými správcovskými spoločnosťami
(DSS). Vstup do piliera je na uvážení každého
potenciálneho sporiteľa
Podľa TASR
Ficova vláda prvýkrát otvárala dôchodkový
pilier v januári 2008 na pol roka, kedy ho opustilo viac ako 100 000
sporiteľov, pričom 23 000 vstúpilo. Ten istý rok bol pilier otvorený
druhýkrát od polovice novembra konca júna 2009, kedy vystúpilo približne 66 000
občanov a takmer 15 000 vstúpilo. Pri treťom otvorení v septembri 2012 na päť mesiacov do januára 2013 vystúpilo piliera približne 80 000 ľudí.
V súčasnosti je
druhý pilier otvorený už po štvrtýkrát od 15. marca do 15. júna 2015,
čo umožňuje občanom opäť
sa rozhodnúť o zotrvaní v pilieri alebo prechode do iného piliera,
prípadne vstúpení do druhého piliera. Podľa vyjadrenia J. Richtera v apríli 2015 vystúpilo z piliera 5700 sporiteľov, pričom vstúpilo 1600. 3. mája 2015 hovoril o vystúpení 30 000 ľudí. V obidvoch prípadoch chýbajú dostupné podporné zdroje pre overenie pravdivosti týchto výrokov.
Nepravda Trvalý odkaz
Pozerám sa na tú štatistiku, evidujem tu, 7 krajín v Európskej únii nemá minimálnu mzdu.
Podľa Eurostatu a ďalších dostupných zdrojov 22 krajín EÚ má univerzálnu minimálnu mzdu. Týmto pádom je v EÚ iba šesť krajín bez minimálnej mzdy. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Aktuálne dáta Eurostatu uvádzajú, "že všetkých 22 krajín s výnimkou Belgicka vládne presadzuje stanovenú minimálnu mzu, často po konzultácii so sociálnymi partnermi. V samotnom Belgicku je univerzálna minimálna mzda stanovená na základe štátnej medzirezortnej dohody a nadobúda platnosť vďaka kráľovskému dekrétu."
Krajiny EÚ, ktoré nemajú štátom stanovenú univerzálnu minimálnu mzdu, sú Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko. Donedávna bolo štátov bez minimálnej mzdy skutočne sedem. Poslednou krajinou, ktorá zaviedla minimálnu mzdu len v januári tohto roku je Nemecko.
