Nezamestnanost a výber daní na Slovensku

O 5 minút 12, Marta Jančkárová, odkaz na videozáznam

Nezamestnanost a výber daní, to bola téma diskusnej relácie O5M12. Svoju diskusnú premiéru na pozícii ministra hospodárstva zažil Tomáš Malatinský. Partnera do diskusie mu prišiel robit podpredseda SDKÚ-DS poslanec NR SR Ivan Štefanec. Minister hospodárstva zaznamenal hned pri svojej prvej diskusii prvý nepravdivý výrok. Tomáš Malatinský nesprávne uvádzal, že sociálny partneri mali s pripomienkami akceptovat novelu Zákonníka práce. Pravdou však je, že zväz zamestnávatelov nesúhlasil so znením novely a neakceptoval ju. Pocas diskusie o vývoji nezamestnanosti používali obaja politici casto odlišné údaje, presviedcajúc divákov o ich správnosti. Napriek rozdielnosti použitých císiel o nezamestnanosti na Slovensku, mali paradoxne obaja politici pravdu. I. Štefanec používal výberové zistovanie nezamestnanosti, ktoré vedie Štatistický úrad SR a Eurostat. Minister hospodárstva používal údaje o evidovanej nezamestnanosti, ktorú vedie Úrad práce. Zaujímavé je, že hoci I. Štefanec najskôr používal údaje zo ŠÚ SR a Eurostatu, v prípade poukázania na najvyššiu nezamestnanost od mája 2004, použil evidovanú nezamestnanost. Vzniká preto dojem, že politici využívali tie údaje o nezamestnanosti, ktoré sa im na podloženie argumentu práve hodili. Využívanie údajov o nezamestnanosti, bez presnejšieho špecifikovania o aké zistovanie ide, pôsobí velmi zmätocne, nielen pre divákov, ale aj pre samotných diskutérov. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

To je omnoho hlbší problém, výber daní, a videli sme to na konci tohto roka, kedy napriek rastu spotreby poklesol výber DPH.

Výrok Ivana Štefanca hodnotíme ako pravdivý, pretože podľa daňovej prognózy (.pdf, s.2) Inštitútu finančnej politiky z decembra 2012 klesol výber daní napriek zvýšeniu spotreby domácností.

"Hlavným dôvodom zníženia odhadu výnosu DPFO z podnikania (-6,8 mil. eur) a DPPO (-39,8 mil. eur) je nižší hotovostný výber tejto dane v septembri až novembri než sa pôvodne očakávalo. Medzi pravdepodobné príčiny patrí avizovaný nárast daňových subjektov, ktoré žiadajú Finančnú správu SR (FS SR) o zníženie vymeraných preddavkov, ako aj nižšie vyrovnanie za rok 2011 u subjektov, ktoré podávali odložené daňové priznanie. IFP sa domnieva, že uvedený trend indikuje nižšiu ziskovosť živnostníkov aj korporácií za rok 2012 a vo výraznej miere sa premietne aj do zníženia akruálneho výnosu tejto dane (celkovej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie roka 2012)."

"Výnos DPH sa naďalej nevyvíja v súlade s očakávaniami a makroekonomickým vývojom. Na základe aktuálnych údajov z daňových priznaní za deväť mesiacov roka 2012 (medziročný kumulatívny rast DPH za toto obdobie z daňových priznaní je -2,8%, kým spotreba domácností narástla o 3,5%), sme znížili očakávaný výnos tejto dane v roku 2012 o 121 mil. eur."

A nedávno sa vlastne uskutočnila analýza toho zvýšenia o 1% DPH, čo sa urobilo v predchádzajúcej vláde. Neprinieslo to ten želaný efekt.

Je pravdou, že výber zo zvýšenej dane DPH zaostal za očakávaním vlády I. Radičovej. 

Malatinsky naráža na dopady zvýšenia DPH z 19 na 20% od januára 2011. Denník Pravda (23. januára, 2013):

"V roku 2011 síce vyššia DPH ešte zabrala, vlani sa však podľa aktuálnych údajov výber DPH prepadol ešte pod úroveň rokov, keď platila nižšia sadzba dane. Na dani z pridanej hodnoty, ktorá sa platí z každého tovaru či služby, štát ešte v roku 2010 vybral 4,4 miliardy eur, v roku 2011 z vyššej dane prišlo 4,7 miliardy eur, ale vlani už len 4,3 miliardy eur. Exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ) presvedčil vtedajšiu vládu Ivety Radičovej na prijatie kľúčového opatrenia s tým, že daň prinesie za dva roky do štátnej kasy dodatočných takmer 400 miliónov eur."
O tom, že toto opatrenie neprinieslo želaný efekt svedčí aj hodnotenie Ivana Štefanca pre denník Pravda, ktorý bol pri zavedení zvýšenia DPH ako člen vtedajšej koalície: Konečný výber tejto dane je naozaj ďaleko za očakávaním." 
Menej zdrojov získaných zo zvýšenia DPH hovorí aj aktuálna prognóza IFP (7. decembra 2012), ktorá znížila napriek rastúcej spotrebe, očakávané príjmy z DPH o približne 120 mil. eur.
Vladimír Baláž zo SAV analyzoval na TA3 dôvody poklesu výberu DPH. 

Zase treba povedať, že my máme v tejto chvíli zákon v Národnej rade, ktorým umožníme spustiť takzvané inovačné vouchery a inovačné klastre. Tento zákon o dotáciách je takisto v Národnej rade…

V programe 14. schôdze NR SR, ktorá sa začína 29. januára 2013, je uvedený vládny Návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. V samotnom zákone o dotáciách sa pojem voucher, alebo informačné klastre nenachádza. Charakteristiku voucherov a klastrov však napĺňa § 8. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Inovačné vouchery, sú v dokumente Inovačná politika na roky 2011 - 2013 v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR, definované nasledovne:
"Opatrenie je jednoduchým podporným finančným nástrojom zabezpečenia priameho
prepojenia podnikateľov (najmä MSP) s univerzitami, vysokými školami a výskumnovývojovými pracoviskami. Konkrétne sa jedná o „nepeňažné šeky“ poskytované priamo podnikateľskému subjektu na nákup určitého podielu služieb od oprávnenej výskumnovývojovej organizácie, na základe „Schémy podpory de minimiss - Inovačné vouchre."

Euractiv.sk (23. januára 2013):

"Staronovým nástrojom, ktorý má byť aj legislatívne zakotvený v najbližších týždňoch v zákone o dotáciách, sú inovačné vouchre. ...Návrh zákona o dotáciách zmieňuje aj klastre. Ich zmyslom je spájať podniky s vedecko-výskumnými inštitúciami s cieľom rozvoja nových výrobných procesov a produktov. Podmienkou podpory bude schopnosť prinášať nové poznatky a inovácie zo zahraničia."

V samotnom zákone o dotáciách sa pojmy voucher, alebo informačné klastre nenachádza. Charakteristiku vaucherov a klastrov napĺňa § 8. 
Dôvodová správa k návrhu zákona:
"Cieľom dotácií na výskum, vývoj a inovácie je podporiť fyzické a právnické osoby oprávnené na podnikanie na území Slovenskej republiky, ktoré majú potenciál zvyšovať svoju konkurencieschopnosť prostredníctvom riešenia projektov priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií vlastných produktov, služieb alebo technológií. Dotácie na podporu priemyselného výskumu, experimentálneho vývoja a inovácií sú vysoko motivujúci nástroj pre podnikateľský sektor investovať prostriedky do rozširovania ľudského potenciálu zameraného na oblasti výskumu a vývoja a do podpory inovačného rozvoja cez financovanie výskumných, vývojových a inovačných činností."

Tento zákon o investičných stimuloch, je schválený vládou a začneme o ňom rokovať v parlamente.

Na rokovaní Vlády SR dňa 9. januára 2013 bol ministrom hospodárstva predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z.z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vláda na tomto zasadnutí predložený návrh schválila. Návrh zákona je v prvom čítaní a zaradený v programe 14. schôdze NR SR.

Potom máme investičné stimuly, teraz sa nám podarilo pripraviť asi 22 podnikov, ktoré by mali vytvoriť okolo 4 000 pracovných miest. Väčšina z toho ide do regiónov stredného a východného Slovenska, teda 20 z tých 22.

Hoci podmienky sú nastavená tak, že by sa mali nachádzať v regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku, lokalizácia spomínaných 22 investičných projektov nie je do dnešného dňa zverejnená. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Podľa tlačovej správy Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, uverejnenej dňa 21. januára 2013, je na oficiálnej stránke MH SR oficiálne deklarovaná podpora formou investičnej pomoci 22 vybraným subjektom. 

"Plánovaná podpora formou investičnej pomoci:
Výsledkom je 22 investičných projektov, ktoré môžu vytvoriť až 4.800 pracovných miest. Nové pracovné miesta sú sústredené v regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti na Slovensku. Prevažne ide o daňové úľavy, čo sa týka hotovostnej pomoci, táto je krytá rozpočtom ministerstva hospodárstva a smeruje iba do regiónov, v ktorých miera nezamestnanosti prevyšuje 150% priemeru na Slovensku. Polovicu projektov sa podarilo vyrokovať s novými investormi, ktorí na Slovensku ešte nepôsobia."

Týchto 22 investičných projektov bude do dvoch týždňov zaslaných ministerstvu práce a ministerstvu financií na posúdenie a až po ich vyjadrení budú predložené na rokovaní vlády. Na najbližšej schôdze 31. januára 2013 sa investičné projekty nebudú prerokovávať.