Nejednotnost pravice

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Lídri pravicových strán sa stretli v relácii O 5 minút 12 za úcelom diskusie o podobe pravice na Slovensku. Napriek tomu, že väcšina diskusie sa niesla v duchu politických manifestov, takmer všetci zaznamenali aspon jeden nepravdivý výrok. Výnimku predstavuje Igor Matovic (OLaNO), ktorému sme však za celú reláciu nenašli ani jeden relevantný faktický výrok. Richard Sulík (SaS) zaznamenal dva výroky, pricom jeden z nich nepravdivý – jeho stažnosti na nízku mediálnu odozvu návrhu SaS o 10 opatrení pre živnostníkov neboli opodstatnené. Správu o tomto návrhu vydala TASR aj SITA a prebrali ju viaceré média vrátane denníka SME. Daniel Lipšic zaznamenal štyri faktické výroky, iba v jednom prípade však bol pravdivý. Najmä jeho vyjadrenia ohladom nezamestnanosti nie sú podložené faktami. V rozpore s jeho tvrdením nezamestnanost na Slovensku nerastie, od júna 2013 klesala. Daniel Lipšic zavádza, ked tvrdí, že v súcasnosti Slovensko opúštajú húfy ludí, kým pred 10 rokmi boli Slováci hrdí a neodchádzali v takom množstve. Pravdou je, že od vstupu Slovenska do EÚ je evidovaná emigrácia porovnatelná. Konecne, predseda SDKÚ Pavol Frešo zaznamenal najviac faktických výrokov – osem, pricom pravdivý bol v piatich prípadoch. Podobne ako Lipšic aj on sa snaží vykreslit trend slovenskej nezamestnanosti v horšom svetle, ako tomu je v skutocnosti. Je zavádzajúce tvrdit, že Slovensko zmeškalo oživenie ekonomiky v EÚ podla ukazovatelu nezamestnanosti. Napriek tomu, že nezamestnanost je na Slovensku vyššia ako v celej EÚ, zlepšenie tohto ukazovatelu je výraznejšie na Slovensku.

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Veď máte tlačovú konferenciu niekde myslím v marci, kde som to, vedľa mňa stáli predstavitelia KDH, kde som ich kritizoval za Nitru, kde som ich kritizoval za to, že v Nitre nepodporia pravicovú koalíciu.

Pavel Frešo sa v skutočnosti staval kriticky voči rozhodnutiu KDH. Nepodarilo sa nám nájsť tlačovú besedu, na ktorej by sa kriticky vyjadril priamo k predstaviteľom KDH, podľa správy z 22.3.2013 v Hospodárskych novinách však aj predstavitelia KDH potvrdili, že Pavol Frešo zaujal veľmi kritické stanovisko a povedal im, že "buď všetko, alebo nič", v zmysle, že Ľudová platforma by mala spolupracovať vo všetkých krajoch, alebo v žiadnom.

Na tlačovej besede Ľudovej platformy 7.5.2013 oznámili strany spoločný postup v prípade Prešovského kraja, predsedovia strán sa však odmietali vysloviť k iným krajom vrátane Pavla Freša.

Na tlačovej besede pri príležitosti podpisu koaličnej dohody v Bratislavskom kraji 10.6.2013 sa predsedovia strán Ľudovej platformy vyjadrovali aj k otázke, prečo nespolupracujú v iných krajoch. Jediný, kto na túto priamu otázku odpovedal bol predseda KDH Ján Figeľ, ktorý vyjadril poľutovanie nad rozhodnutím krajskej štruktúry KDH v Nitre.

V reči Pavla Freša sme nezaznamenali nič, čo by sa dalo nazvať kritikou, v ktorej by zároveň spomenul Nitru. Pavol Frešo KDH kritizoval za to, že išla so Smerom v koalícii v Banskej Bystrici. Stalo sa tak 15.6.2013 na rokovaní Ústredne rady SDKÚ-DS.

SDKÚ-DS, ktorá chodievala za bývalého vedenia bežne do koalície so Smerom v Nitre, už nechodí za nášho vedenia.

V posledných župných voľbách skutočne SDKÚ nespolupracovala na "slovenskej volebnej koalícii" so Smerom. V roku 2009 podporovala SDKÚ kandidáta spolu s KDH a Smerom. V roku 2005 podporovala SDKÚ vlastného kandidáta na post župana, no vo voľbách kandidovala ako súčasť veľkej "slovenskej koalície". V roku 2001 SDKÚ postavila vlastného kandidáta a súčasťou slovenskej koalície nebola ani pri voľbe poslancov.

Ukázalo sa v župných voľbách, že tam, kde sa stredopravé strany dohodli a kde mali širokú koalíciu, úspešné boli.

V minuloročných voľbách do VÚC vyhrala pravica jedine v Bratislavskom kraji, kde Pavol Frešo získal 44.4 % hlasov s podporou SDKÚ, KDH, Most, SaS, SMK, OKS a SZ. V zastupiteľstve kandidovali jednotlivé strany samostatne, pričom tri strany Ľudovej platformy získali dokopy 22 kresiel z cekových 44 (Smer získal len jedno, ďalšie kreslá získali strany SaS, SMK, OKS a ďalší). Minimálne v prípade Trenčína, Žiliny a čiastočne aj Prešova sa však dá hovoriť o podobnej koalícii stredopravých stran, ktoré však boli na rozdiel od Bratislavy neúspešné. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

I keď mali pravicoví kandidáti vo viacerých prípadoch značnú podporu strednopravých strán, v žiadnom inom kraji okrem Bratislavského sa im nepodarilo voľby vyhrať. Zoznam neúspešých kandidátov s podporou všetkých strán Ľudovej platforme, prípadne ďalších stredopravých strán:

Jozef Lohyňa – Trenčiansky kraj
SDKÚ, KDH, SaS, Most, OKS, Nova.

V zastupiteľstve trenčianskeho kraja získal Smer z celkových 45 kresiel 25, strany Ľudovej platformy kandidovali samostatne a získali dokopy 6 kresiel, SaS získala jedno kreslo.
Ján Hudacký – Prešovský kraj
KDH, SDKÚ, Most

V Prešove získala SDKÚ 8 kresiel, KDH 10, Most 1 a Smer 35 z celkových 62.

Miroslav Mikulášik - Žilinský kraj
KDH, SDKÚ, Most, SaS

V Žiline získali kreslá v zastupiteľstvách z Ľudovej platformy len KDH a SDKÚ, ktoré získali 11, respektíve 5 kresiel, Smer získal 19 z celkových 57.

Dohoda medzi strednopravými stranami teda existovala okrem Bratislavy aj napríklad v Trenčíne - za účasti všetkých troch strán Ľudovej platformu a okrem toho aj SaS, OKS a Novy a v Žiline - Ľudovej platformy a SaS. V Prešove mala Ľudová platforma vlastného kandidáta bez podpory inými subjektami. Keďže tieto príklady kandidátov spojených stredopravých stran ukazujú na ich neúspech, výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Slovensko pred 10 rokmi bolo aj moderné, na Slovensko boli mnohí ľudia hrdí. Neodchádzali tak húfne zo Slovenska v tom čase.

Sledovať emigráciu je veľmi ťažké a mnohé štatistiky sa zameriavajú práve preto na sledovanie imigrácie. Pravdou je, že v roku 2003 bolo evidovaných menej ako 70 tisíc emigrantov, toto číslo však následne rástlo až k 170 tisíc v roku 2006. Je veľmi pravdepodobné, že tento rast súvisel so vstupom Slovenska do EÚ v máji roku 2004. Vstup do EÚ predstavuje výraznú zmenu pre možnosti emigrácie Slovákov a porovnávať číslo z posledného roku pred vstupom je zavádzajúce. Navyše, čísla v nasledujúcich rokoch sa dostali na úroveň podobnú tej dnešnej, alebo mierne vyššej. Výrok preto označujeme za zavádzajúci.
Podľa údajov Štatistického úradu pracovalo v treťom kvartáli 2013 v zahraničí takmer 140 tisíc Slovákov, čo predstavuje zvýšenie o 10,3 %. 

Podľa správy portálu podnikam.webnoviny.sk, ktorá sa odvolával na údaje OECD, pracovalo v roku 2007 v zahraničí 186 tisíc Slovákov a od toho roku toto číslo klesalo a začiatkom roku 2009 to bolo už len 125 tisíc.

Podľa vyjadrení Ivety Radičovej, vtedajšej ministerky práce, v roku 2006 bolo podľa údajov Eurostatu v zahraničí okolo 170 tisíc Slovákov. Podľa rovnakej správy však Robert Fico uvádzal, že je v zahraničí pracuje až 400 tisíc Slovákov. Ako naznačuje tento spor, je ťažké zistiť presné číslo Slovákov v zahraničí, nakoľko mnohí pravdepodobne nie sú zachytení v štatistikách. Tento problém priznávajú aj štatistiky Eurostat.

Odborná práca o emigrácii zo Slovenska od autorov Divinský - Popjaková, ktorá sa odvoláva na zdroje Štatistického úradu, uvádza v roku 2003 69,3 tisíc emigrantov, v roku 2004 už 103,6 tisíc, v roku 2005 125,4 tisíc, a v roku 2006 už 158,1 tisíc emigrantov zo Slovenska.

My sme napríklad v decembri predstavili desať opatrení pre živnostníkov premyslených, funkčných a ten mediálny záujem, ten v podstate nieže bol, vlastne nebol žiadny mediálny záujem. To sa nedostalo do médii.

Richard Sulik nehovorí pravdu ani o nízkom, resp. žiadnom mediálnom záujme, keď sa nám podarilo nájsť správy v denníku SME, informáciu priniesla aj televízia TA3 a portál podnikam.sk. Richard Sulík sa mýli aj v časovom období, strana tieto opatrenia priniesla v októbri a nie v decembri. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.

Oficiálna stránka SaS prišla s predstavením desiatich opatrení pre živnostníkov pod názvom ,,Záchranné koleso pre živnostníkov"  16. októbra 2013, na svojom blogu ich predstavil aj Richard Sulik, alebo Jozef Mihál.

V rovnaký deň o tom informovala agentúra TASR, pričom správu prebral aj denník SME:

Zrušenie minimálnych zdravotných a sociálnych odvodov, zrušenie
povinného nemocenského poistenia, zavedenie slobody v odpisovaní majetku
či predĺženie lehoty na podanie priznania k dani z príjmov - tieto
opatrenia patria do balíčka 10 opatrení z dielne opozičnej strany
Sloboda a Solidarita (SaS), ktoré by mali zlepšiť podnikateľské
prostredie na Slovensku.
Strana tieto návrhy plánuje postupne predkladať do Národnej rady.

Špecializovaný portál Podnikam.sk, podľa správy SITA:
Podmienky pre živnostníkov by sa mali radikálne zmeniť. Navrhuje to strana SaS, ktorá v stredu predstavila desať opatrení pre zlepšenie podnikania živnostníkov. Tie plánuje postupne predložiť do Národnej rady SR.