Diskusia, v ktorej sa na jesen ocitne minister financií nemôže byt o nicom inom ako o rozpocte a bedákaní na co všetko nie sú peniaze a komu treba zobrat, aby nejaké boli. Ak tento základný vzorec obohatíte jemnou príchutou krízy, neschopnostou bývalej vlády a pohrozíte sankciami z EÚ dostávate základný nácrt argumentácie Petra Kažimíra, takej nepriestrelnej ako telefonické hlasovanie. Oponentúru mu v tomto prípade prišiel robit Ivan Štefanec.
Návrh rozpoctu a platy štátnych zamestnancov
Filtre
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Minister životného prostredia minul namiesto 20 miliónov eur z enviromentálneho fondu 29 miliónov eur.
Na základe verejne dostupných zdrojov Demagog.sk nevie overiť tvrdenie ministra financií. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Zavádzanie Trvalý odkaz
Lebo všetci na okolo sú v recesii, sú proste pod nulou, idú naspäť, a my máme aspoň teda 2,5% na budúci rok 2% rast.
Minister financií zavádza, pretože na jednej strane správne uvádza odhady rastu HDP pre Slovensko, na druhej strane však zámerne zhoršuje ekonomickú kondíciu okolitých krajín.
Komentár IFP z 14. septembra 2012 uvádza prognózu rastu HDP:
"MF SR zachováva odhad rastu HDP v tomto roku na hodnote 2,5%, keďže nábeh nových exportných kapacít v automobilkách bol v prvom polroku nečakane rýchly. Dynamika rastu ekonomiky by v roku 2013 mala spomaliť na úroveň 2,1%."
Podľa databázy Eurostat nie je pravdou, že všetky krajiny sú v recesii resp. so záporným rastom. Z okolitých krajín je Česká republika s nulovým rastom, Poľsko s rastom 2,7%, Rakúsko s 0,8%. Z okolitých krajín je v záporných číslach Maďarsko s rastom - 0,3%. Ďalšími krajinami so záporným rastom sú Cyprus, Španielsko, Grécko, Taliansko, Holandsko a Slovinsko. U uvereného vyplýva, že nie všetky okolité krajiny sú v recesii resp. v záporných číslach.
Prognózovaný rast HDP na rok 2013 jepodľa databázy Eurostat záporný len v prípade Španielska - 0,3% HDP. Česká republika má prognózovaný rast HDP na úrovni 1,5%, Rakúsko 1,7%, Maďarsko 1% a Poľsko 2,6%. Žiadna z okolitých krajín nemá prognózovaný záporný rast HDP na rok 2013.
Ak vychádzame z aktuálnej správy eurostatu tak v súčasnosti druhy najvyšší (za Lotyšskom) medziročný hospodársky rast spomedzi krajín eurozóny má Slovensko. Medziročný rast v 1. kvartáli roku 2012 o 3,1%, v 2. kvartáli o 2,9%. V recesii sa momentálne nenachádzajú všetky krajiny EÚ, eurozóny, ani všetci susedia Slovenska.
Za recesiu sa považuje, keď sa medziročný pokles reálneho štvrťročného HDP opakuje aspoň v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch. To napríklad platí o Česku (- 1,2%), Maďarsku (-1%) či Grécku (-6,2%), avšak už nie o Rakúsku (+1%), Lotyšsku (4,3%), Nemecku (1%), Švédsku (2,2%) či Poľsku (3,8% údaje len za jeden kvartál, avšak prognózy na ďalší ekonomický rast)
Zavádzanie Trvalý odkaz
Tých 9 projektov (žiadajúcich investičné stimuly) sme zdedili z dielne pána ministra Miškova. Povedzte úplne úprimne, že celý tento balík bol na rokovaní vlády za vlády Ivety Radičovej. A Samsungu, ktorý bol konkrétny príklad na udržanie, ste chceli dať.
P. Kažimír správne uvádza 9 návrhom na poskytnutie investičnej pomoci, ktoré boli navrhnuté ministrom hospodárstva J. Miškovom. P. Kažimír zavádza keď tvrdí, že pôvodný zámer investičnej pomoci bolo udržanie pracovných miest, pretože v návrhu pomoci sa uvádza modernizácia výroby. Je však pravdou, návrh nakoniec neprešiel vládou a bol pozastavený, práve kvôli podozreniu, že v skutočnosti nejde o investičnú pomoc ale len o udržanie pracovných miest.
Podľa webovej stránky Úradu vlády SR išlo o tieto projekty:
- Návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre Delta Electronics, s. r. o.,
- Návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre Fagor Ederlan Slovensko, a. s.,
- Návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre EKOLTECH spol. s r. o.,
- Návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre Muehlbauer Technologies s. r. o.,
- Návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre Bekaert Slovakia s. r. o.,
- Návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre Mondi SCP, a. s.,
- Návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre Magneti Marelli Slovakia, s. r. o.,
- Návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre Continental Automotive Systems Slovakia s. r. o.,
- Návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre SAMSUNG Electronics Slovakia s. r. o.
Uvedené projekty sú za súčasnej vlády vypustené z rokovaní. Demagog.sk nezistil, či všetky návrhy na investičnú pomoc boli na rokovaní vlády a aký bol výsledok rokovania.
Rokovanie k Návrhu uznesenia vlády SR k materiálu na návrh na poskytnutie investičnej pomoci pre spoločnosť SAMSUNG Electronic Slovakia s. r. o., bolo podľa webu Úradu vlády SR za vlády Ivety Radičovej prerušené. Cieľom investičnej pomoci bolo: „Modernizácia výroby na výrobu nových modelov LED televízorov a príprava na zavedenie nového typu 3D, SMART a OLED televízorov“
Iveta Radičová sa k tejto situácii vyjadrila pre SITA (22.februára):
"Neodmietli sme poskytnúť túto pomoc, ale máme v tejto veci viacero
otáznikov. Ten prvý otáznik je, či ide len o zachovanie existujúcich
pracovných miest a ten druhý je, či Samsung bude takto pokračovať po
každej investičnej pomoci, to znamená jednu vyčerpá a znovu vláde
oznámi, že ak nedáte ďalšiu, tak odídeme. Nepovažujem to za seriózny
prístup jednej firmy, povedala Radičová."
Podľa premiérky má teraz minister hospodárstva Juraj Miškov
doplniť materiál o poskytnutí investičnej pomoci:
"Pokiaľ sa Samsung
obráti na vládu, že skutočne naplní dohodu z roku 2005 o
výskumno-vývojovom pracovisku, tak vláda samozrejme môže len a len
podporiť takéto aktivity. Ale spôsob, akým teraz predkladá Samsung
žiadosť, nezodpovedá kritériám na udelenie investičnej pomoci. Takže
pokiaľ pôjde o výskum, o vývoj, o prácu s pridanou hodnotou, nájdeme
spôsob podpory," konštatovala Radičová.
Zavádzanie Trvalý odkaz
ale pripomínam, že minulý rok v tej konsolidácii rast platov v školstve, bol vyšší ako plat priemerných platov.
Mzdy v oblasti vzdelávania rástli v priebehu roka 2011 viac ako mzdy v národnom hospodárstve. Na druhej strane ak sa na vývoj miezd pozrieme medziročne je evidentné, že priemerné mzdy v hospodárstve rástli rýchlejšie ako priemerné platy v oblasti vzdelávania.
Podľa údajov zverejnených Štatistickým úradom súhrnne za 2011 bola priemerná mzda v hospodárstve v prvom kvartáli 746 eur a vo štvrtom kvartáli bola táto mzda v hodnote 848 eur. Priemerná mzda za rok 2011 bola na úrovni 786 eur. Konkrétne v odvetví vzdelávania bola priemerná mzda v prvom kvartáli 626 eur a s kvartáli štvrtom 735. Priemerná mzda v odvetví vzdelávania v roku 2011 bola na úrovni 662 eur.
Z toho vyplýva že v priebehu roka 2011 mzda v národnom hospodárstve vzrástla o 102 eur a v odvetví vzdelávania vzrástla o 109 eur. Priemerná mzda vo vzdelávané vzrástla o 7 eur viac než priemerná mzda v hospodárstve.
Na ilustráciu rýchlosti a priebehu rastu budú odprezentevané medzikvartálne dáta, ktoré vyplývajú z údajov Štatistického úradu
Vzdelávanie
| 1. kvartál 2011 | 2. kvartál 2011 | 3. kvartál 2011 | 4.kvartál 2011 |
| 626€ | 661€ | 625€ | 735€ |
Priemerná mzda
| 1. kvartál 2011 | 2. kvartál 2011 | 3. kvartál 2011 | 4. kvartál 2011 |
| 746€ | 781€ | 769€ | 848€ |
V druhom kvartáli teda priemerná mzda stúpla vo vzdelávaní o 35 eur tj. 5,59%, pričom priemerná mzda vzrástla o 35 eur čo je 3,69%.
V treťom kvartáli klesla mzda vo vzdelávaní o 36 eur čo činí 5,44 % pričom priemerná mzda klesla o 12 eur čo činí 1,54%.
Vo štvrtok kvartáli stúpla mzda vo vzdelávaní o 110 eur čo je 14,3% pričom priemerná mzda stúpla o 79 eur čo predstavuje 10,27%.
Ak sa však pozrieme na medziročný vývoj, situácia ohľadom vyššieho platu zamestnancov v oblasti vzdelávania nie je zrejmá:
| 2010 | 2011 | Rast platu v % | |
| Priemerná mzda v hospodárstve | 769 eur | 786 eur | 2,17 |
| Priemerná mzda v oblasti vzdelávania | 659 eur | 662 eur. | 0,46 |
Z tabuľky vyplýva, že ak sa pozrieme na medziročný vývoj miezd v hospodárstve, je evidentné, že v roku 2011 rástla priemerná mzda v hospodárstve rýchlejšie ako v oblasti vzdelávania.
Pravda Trvalý odkaz
Viete o tom, že máme 24 škôl, ktoré majú 8 žiakov. 7 škôl, ktoré majú 4 žiakov. Viete o tom, že máme 600 škôl, každá jedna by sa zmestila do jedného autobusu?
Výrok Petra Kažimíra považujeme za pravdivý, kedže uvádza podobné čísla ako Mapa regionálneho školstva.
Pomocou Mapy regionálneho školstva je možné vyhľadať si školy podľa počtu žiakov. Až 67 škol zriadených obcou alebo VÚC má 10 a menej žiakov, pri orientačnej kapacite autobusu 50 miest by sa do jedného dokázalo zmestiť 618 slovenských škôl zriadených obcou alebo VÚC.
Na Slovensku existuje presne 7 škôl, ktoré majú 4 žiakov, 3 z nich sú zriadené obcou alebo VÚC. Škôl s počtom žiakov 8 sa na Slovensku podľa Mapy regionálneho školstva nachádza 18 (vrátane súkromných a cirkevných škôl). Počet žiakov v škole je však je pomerne premenlivé číslo.
