V nedelu 9. apríla boli hostami relácie V politike ministerky vlády P. Pellegriniho Gabriela Matecná (nom. SNS), Andrea Kalavská, Martina Lubyová (nom. SNS) a Lubica Laššáková (SMER-SD). Ministerky predstavili svoje vízie a priority v rezortoch pôdohospodárstva, zdravotníctva, školstva a kultúry bez politického oponenta.
Ministerky na TA3
Filtre
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Po niekoľkých desiatkach rokov sa idú kupovať nové plošné, celoplošné lineárne urýchľovače myslím v počte 16 do konca roka 2018.
15. marca 2018 rezort zdravotníctva ohlásil, že plánuje nakúpiť prostredníctvom centrálneho obstarávania 16 lineárnych urýchľovačov. Predpokladaná hodnota celkovej zákazky spolu s inými prístrojmi dosahuje 57 mil. eur. Prvé prístroje by nemocnice mali obdržať do konca roka 2018. Cieľom verejných obstarávaní ministerstva zdravotníctva je kompletná obnova medicínskej techniky s výraznou úsporou finančných prostriedkov. Ministerka zdravotníctva správne uviedla počet plánovaných prístrojov, avšak nepodarilo sa nám dohľadať dostatok potrebných zdrojov na overenie tvrdenia, že ku kúpe urýchľovačov dochádza po prvýkrát po desiatkach rokov, na dopyt po tejto informácii sme tiež nedostali odpoveď od kompetentných úradov. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Pravda Trvalý odkaz
… dokonca v referende, ktoré bolo na tému, či koncesionárske poplatky áno alebo nie, sa obyvatelia jednej vyspelej európskej krajiny vyjadrili, že áno.
Ministerka Laššáková vo svojom výroku mieri na referendum, ktoré sa 4. marca 2018 uskutočnilo vo Švajčiarsku. Švajčiari rozhodovali o zrušení resp. zachovaní koncesionárskych poplatkov za verejnoprávny rozhlas a televíziu, ktoré vysielajú v štyroch jazykoch krajiny. Predmetná otázka znela, či sú občania za zrušenie koncesionárskych poplatkov. Až 71,6 percenta oprávnených voličov hlasovalo za "nie", teda boli za zachovanie koncesionárskych poplatkov. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Švajčiari v referende jasne odmietli zrušenie koncesionárskych poplatkov za verejnoprávny rozhlas a televíziu. Proti ich zrušeniu hlasovalo 71,6 percenta oprávnených voličov. Švajčiari v tomto referende zároveň odsúhlasili (84,1 percenta hlasov) zachovanie dane z pridanej hodnoty a priame federálne dane, ktoré sú dvoma hlavnými zdrojmi príjmov Švajčiarskej konfederácie. Volebná účasť presiahla 54 percent, čo je viac než priemer posledných rokov (45 percent).
Domácnosti vo Švajčiarku posielajú ročne až 451,10 frankov (v prepočte 391,85 eura, teda 32,65 eura mesačne ) spoločnosti Billag, ktorá je vyberaním koncesionárskych poplatkov v krajine poverená. Podľa kritikov, ktorí si pomocou iniciatívy "No Billag" vymohli konanie referenda, je čiastka príliš vysoká.
Pravda Trvalý odkaz
…RTVS má viaczdrojové financovanie. Jednak teda je to takzvaná zmluva so štátom, potom sú to koncesionárske poplatky, (…). A potom sú to príjmy z reklamy. Tie príjmy z reklamy sú pomerne nepatrné,(…).
Podľa § 20, zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska sú príjmami RTVS, ako tvrdí ministerka Laššáková, úhrady za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytovanými RTVS (koncesionárske poplatky), príspevky zo štátneho rozpočtu, príjmy z vysielania mediálnej komerčnej komunikácie či iné sponzorské dary, prípadne príjmy z prenájmu či podnikania. Podľa poslednej dostupnej Výročnej správy o činnosti RTVS za rok 2016 príjmy z reklám dosiahli 2 959 836 eur z celkovej sumy nadobudnutých príjmov za tento rok vo výške 137 517 851 eur (.pdf, s.104), čo predstavuje približne 2,15 % celkových príjmov. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
RTVS ako každá iná verejnoprávna inštitúcia, na základe zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, zostavuje rozpočet príjmov a výdavkov na kalendárny rok a hospodári na jeho základe.
§ 20, odsek 1 spomínaného zákona hovorí, že príjmy RTVS tvoria:
"a) úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska,
b) príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytnutý na základe zmluvy so štátom určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia,
c) príjmy z vysielania mediálnej komerčnej komunikácie,
d) sponzorské plnenia podľa osobitného predpisu určené na priame alebo nepriame financovanie programov,
e) príjmy z prenájmu a predaja majetku Rozhlasu a televízie Slovenska,
f) výnosy z vkladov v banke alebo pobočke zahraničnej banky a z finančných investícií; výnosy z vkladov príjmov podľa písmena b) sú príjmom štátneho rozpočtu,
g) dary od fyzických osôb a právnických osôb, ktoré nie sú sponzorským plnením podľa písmena d),
h) dedičstvo v prospech Rozhlasu a televízie Slovenska,
i) granty od fyzických osôb a právnických osôb na plnenie úloh vo verejnom záujme, ktoré nie sú sponzorským plnením podľa písmena d),
j) iné príjmy neuvedené v písmenách a) až i)."
b) príspevok zo štátneho rozpočtu podľa zákona o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok poskytnutý na základe zmluvy so štátom určený na uskutočnenie programov vo verejnom záujme, na uskutočnenie účelových investičných projektov alebo na úhradu výdavkov na zabezpečenie vysielania do zahraničia,
c) príjmy z vysielania mediálnej komerčnej komunikácie,
d) sponzorské plnenia podľa osobitného predpisu určené na priame alebo nepriame financovanie programov,
e) príjmy z prenájmu a predaja majetku Rozhlasu a televízie Slovenska,
f) výnosy z vkladov v banke alebo pobočke zahraničnej banky a z finančných investícií; výnosy z vkladov príjmov podľa písmena b) sú príjmom štátneho rozpočtu,
g) dary od fyzických osôb a právnických osôb, ktoré nie sú sponzorským plnením podľa písmena d),
h) dedičstvo v prospech Rozhlasu a televízie Slovenska,
i) granty od fyzických osôb a právnických osôb na plnenie úloh vo verejnom záujme, ktoré nie sú sponzorským plnením podľa písmena d),
j) iné príjmy neuvedené v písmenách a) až i)."
Druhá časť výroku ministerky Ľubici Laššákovej tvrdí, že príjmy z reklám sú pomerne nepatrné k celkovým príjmov RTVS. Na základe údajov z Výročnej správy o činnosti RTVS za rok 2016, ktorá je momentálne posledná dostupná, tieto príjmy predstavujú sumu 2 959 836 eur k celkovej sume príjmov RTVS 137 517 851 eur (.pdf, s.104).
Pravda Trvalý odkaz
…v tom Slovenskom rozhlase bola jedna z mojich špecializácii práve kultúra. Takže pripravovala som rôzne kultúrne pozvánky, moderovala som niektoré kultúrne podujatia. (…) Skôr by som sa možno vrátila k tomu, že 25 rokov som pracovala v médiách a v kultúre a v politických štruktúrach iba 5.
Podľa dostupných údajov na webovej stránke Ministerstva kultúry SR Ľubica Laššáková v rokoch 1988-2011 pracovala ako redaktorka a moderátorka Slovenského rozhlasu. Niekoľko rokov bola aj vedúcou odbornej redakcie a publicistiky. Neskôr zastávala pozíciu programovej a tlačovej manažérky PKO v Banskej Bystrici. Rovnako pravdivá je aj druhá časť výroku, kde Laššáková tvrdí, že v politických štruktúrach pôsobí iba 5 rokov, keďže od roku 2012 do júna 2016 bola prednostkou Okresného úradu v Banskej Bystrici a zároveň aj členkou strany SMER-SD. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Ministerka kultúry Ľubica Laššáková absolvovala štúdium na Katedre rozhlasovej a televíznej žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1983 pôsobila ako zástupkyňa šéfredaktora odvetvového časopisu celulózovo – papierenského priemyslu Slovcepa. V rokoch 1988-2011, teda ako spomína vo svojom výroku, pracovala na poste redaktorky a moderátorky Slovenského rozhlasu, kde väčšinu času moderovala reláciu "Rádiovíkend" a s tým spojené aj isté kultúrne podujatia. Niekoľko rokov bola aj vedúcou odbornej redakcie a publicistiky. Neskôr zastávala pozíciu programovej a tlačovej manažérky PKO v Banskej Bystrici. Od júna 2012 do júna 2016 v oblasti kultúry však nepracovala, keďže bola prednostkou Okresného úradu v Banskej Bystrici. Ku kultúre sa však ešte v roku 2016 vrátila, keď pracovala v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici ako manažérka kultúry a projektová manažérka. Ľubica Laššáková je zároveň banskobystrickou mestskou poslankyňou a šéfkou poslaneckého klubu Smeru v Banskobystrickom kraji. V roku 2018 nastúpila na post krajskej šéfky strany po Jane Laššákovej, ktorú menovali za sudkyňu Ústavného súdu SR.
Pravda Trvalý odkaz
…v rezorte kultúry a médií som pracovala takmer 30 rokov (…).
Ako uvádza oficiálna stránka Ministerstva kultúry SR a aj Denník N, novovymenovaná ministerka kultúry Ľubica Laššáková absolvovala štúdium na Katedre rozhlasovej a televíznej žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už od roku 1983 pôsobila ako zástupkyňa šéfredaktora odvetvového časopisu celulózovo – papierenského priemyslu Slovcepa. V rokoch 1988-2011 pracovala ako redaktorka a moderátorka Slovenského rozhlasu, kde väčšinu času moderovala reláciu "Rádiovíkend". Niekoľko rokov bola aj vedúcou odbornej redakcie a publicistiky. Neskôr zastávala pozíciu programovej a tlačovej manažérky PKO v Banskej Bystrici. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.
Od júna 2012 do júna 2016 v oblasti kultúry však nepracovala, keďže bola prednostkou Okresného úradu v Banskej Bystrici. Ľubica Laššáková je banskobystrickou mestskou poslankyňou a šéfkou poslaneckého klubu Smeru v Banskobystrickom kraji. V roku 2016 navyše pracovala v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici ako manažérka kultúry, projektová manažérka. V roku 2018 nastúpila na post krajskej šéfky strany po Jane Laššákovej, ktorú menovali za sudkyňu Ústavného súdu SR.
