Aktuálne udalosti, najmä dve rozhodnutia Ústavné súdu, nastolili v diskusii exministra a ministra kultúry aj témy, s ktorými pravdepodobne pôvodne nepocítali- situáciu v zdravotných poistovniach a výstavbu dialnic. Okrem nich politici prebrali aj situáciu v KDH a to, co vývoj v hnutí znamená pre odhodlanie vlády pre boj s korupciou. Situácia v RTVS dostala priestor na konci relácie. Vo všeobecnosti bola opät casto využitá stratégia- ak nevieš odpovedat, odved pozornost na nejakú kauzu protistrany.
Marek Madaric vs. Daniel Krajcer
Filtre
A naozaj myslím si, že aj na základe toho zákona, ktorý bol prijatý, zatiaľ občania Slovenskej republiky sa veľmi nedožadujú tohto druhého občianstva.
Oficiálny počet žiadostí o maďarské občianstvo síce nie je známy, podľa TASR ich však nie je veľa. Napríklad podľa maďarského prezidenta P. Schmitta za nízke množstvo môžu obavy zo straty slovenského občianstva, vyplývajúce zo zmeny zákona o štátnom občianstve s účinnosťou od 17. júla 2010.
…a cieľ toho zákona (o dvojakom občianstve, pozn.) aj nedávno zase potvrdil Viktor Orbán výrokom, že Maďari by sa mali spájať po vzore Nemecka.
Nenašli sme iné "nedávne" Orbánovo vyhlásenie, na ktoré by tento výrok mohol odkazovať, než čo odznelo v rozhovore pre nemecký denník Bild 18.januára 2011.
Medzi tými kandidátmi, ktorých je 20, z ktorých možno reálnych bude ja neviem 17 alebo koľko pri splnení všetkých formálnych alebo obsahových náležitostí, ani jeden jediný nie je človekom SAS.
Podľa informácií agentúry SITA sa o post generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska uchádzalo 20 kandidátov, z toho zatiaľ 16 spĺňa stanovené podmienky. Prihlášky troch kandidátov ešte budú preverované, pretože do parlamentu prišli po stanovenom termíne. Nie je však možné overiť, či niekto z kandidátov udržuje bližšie styky s SaS. Minister Krajcer chce po preštudovaní predložených prihlášok a projektov odporučiť poslancom jedného kandidáta.
Nakoniec aj tá rada, o ktorej vy hovoríte, že bola naša, prostredníctvom predsedu rady Kákoša, dal návrh na odvolanie Nižňanského.
Generálny riaditeľ Slovenskej televízie (STV) Štefan Nižňanský prežil 21. januára 2009 hlasovanie Rady STV o vyslovení nedôvery o jeden hlas. Hlasovanie na stredajšom rokovaní Rady STV navrhol člen rady Martin Kákoš. Ten sa stal novým predsedom rady v ten istý deň.
A tá rada vôbec nebola priateľsky naklonená Nižňanskému. Veď ho tam neustále mučili z týmu, vracali mu jeho rozpočty a tak ďalej.
Rada Slovenskej televízie (STV) 21. januára 2009 neschválila ani jednu z dvoch predkladaných verzií rozpočtu na rok 2009. Namiesto toho sa dohodla na uznesení, ktoré ukladá riaditeľovi STV Nižňanskému, aby dopracoval takzvaný pesimistický nulový koncept.
Rada STV opäť neschválila krízový variant rozpočtu ani vo februári 2009, ktorý predložil generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský. Rada STV jednomyseľne neschválila návrh úpravy rozpočtu televízie v septembri 2010. Generálny riaditeľ verejnoprávnej televízie Štefan Nižňanský musel rozpočet prepracovať tak, aby počítal aj s možnosťou, že rezorty kultúry a financií neposkytnú STV kompenzácie. V októbri Rada STV odporučila vedeniu STV dopracovať návrh rozpočtu a programového konceptu v súlade s pripomienkami Dozornej komisie STV a Rady STV do záveru novembra 2010.