Ministerka spravodlivosti Žitnanská diskutovala v televíznej relácii TA3 V politike prevažne o stave slovenskej justície a o proti-schránkovom zákone, ktorý má byt jednou z hlavných priorít vlády. V druhej casti relácie nasledovali poslanci Poliacik (SaS) a Cíž (SMER-SD), ktorých ústrednou témou bola politická kultúra v slovenskom parlamente. V diskusii padlo takmer 40 výrokov, z ktorých okolo polovice vyslovil Poliacik.
Lucia Žitnanská, Miroslav Cíž a Martin Poliacik
Filtre
Neoveriteľné Trvalý odkaz
…máme už vyše 4000 priateľov slobody, ktorí sú registrovaní sympatizanti.
Počet sympatizantov strany SaS je dostupný naposledy z augusta 2015, kedy toto číslo prekročilo 1 700. Nie je možné overiť, či sa počet "Priateľov slobody" dostal nad hranicu 4 000 ako tvrdí Poliačik. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
Informáciu sme nenašli na stránke SaS. Na kongrese strany v apríli 2016 však predseda SaS taktiež uviedol, že priateľov slobody je vyše 4000, zatiaľ čo riadnych členov je 160. Lukáš Krivošík z Týždňa vo svojom článku z marca 2016 referuje k 2500 priateľom slobody, nie je však jasné, z akého zdroja čerpá a tak ani ku akému obdobiu referuje.
Ja som venoval celý svoj príspevok tomu a potom to isté zopakoval aj pán prezident, že obrovskou úlohou pre celú politickú sféru na Slovensku na najbližšie 4 roky bude obnoviť dôveru v bazálne služby štátu. Že štát tu dokáže pre ľudí niečo urobiť. Povedal som, že to bude vo veľkej miere zodpovednosťou hlavne pána ministra Kaliňáka…
Martin Poliacik skutocne vyjadril to, že pocituje narastajúcu nedôveru v štát a jeho inštitúcie. Podobne sa vyjadril i prezident Andrej Kiska vo svojom vystúpení pred poslancami po schválení programového vyhlásenia vlády. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Prezident Andrej Kiska niekolkokrát po volbách vyhlásil, že nasledujúca vláda bude mat za úlohu opätovne vybudovat dôveru ludí v štát. Prezident vyslovil takmer identické myšlienky aj na druhej schôdzi NR SR:
"...dnes to je prudký pokles dôvery v štát u nás, na ktorý upozornujem dlhodobo. Dôvery, že štát a štátna správa sú tu pre ludí a nie naopak. Rastie stále väcšia nedôvera v politiku a politikov a v podstatu fungovania demokratického politického systému."
Martin Poliacik takisto vyslovil to, že sa objavuje nedôvera v štát a inštitúcie:
"... systematické zlyhávanie štátu, nízka vymožitelnost, práca, nedôvera v inštitúcie, aj nedôvera v inštitúcie, ako je Národná rada Slovenskej republiky a nefunkcnost verejnej a štátnej správy. A ak má byt toto vláda kontinuity, tak pevne verím, že nebude pokracovat v týchto tendenciách a tým pádom nebude pokracovat únos štátu, odnímanie moci obcanom, oklieštovanie demokratických princípov a liberálnej demokracie, ale bude sa diat opak, a teda, že táto vláda vládou kontinuity nebude."
Poliacik vo svojom vystúpení v rozprave vyzdvihoval aj úlohu ministra vnútra, Roberta Kalináka v tom, aby dôvera ludí v štát mohla byt navrátená.
Poliacik vo svojom vystúpení v rozprave vyzdvihoval aj úlohu ministra vnútra, Roberta Kalináka v tom, aby dôvera ludí v štát mohla byt navrátená.
"Toto sú reálne výzvy, ktoré dnes stoja pred nami všetkými, a toto sú výzvy, pri ktorých ciara medzi koalíciou a opozíciou podla mna neexistuje. Ja súhlasím s tým, co povedal predo mnou Lubo Galko, že verit v zmenu tak starých hrácov, ako sú pán Fico alebo Kalinák, môže byt naivné. Obávam sa ale, že nám v tejto chvíli nic iné neostáva. To sú ludia, ktorí teraz držia moc v rukách. To sú ludia, ktorí majú štyri roky na to, aby sa ten proces rozvratu a únosu štátu zastavil. Nikto iný. My ich pri tom môžme kontrolovat. Pri niektorých veciach môžme pomôct. Pri niektorých veciach môžme poradit. Oni ale držia v rukách moc exekutívy. (...) V programovom vyhlásení vlády je napísané, že je postavené tak, aby vnútropolitickú a medzinárodnú stabilitu krajiny ukotvilo na prehlbovaní spolocenskej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti s cielom zastavit nárast extrémizmu a extrémizacie parlamentnej politiky. Na úrovni parlamentu je to na nás, ale tá predchádzajúca vec, zastavit nárast extrémizmu, to bude mat v rukách Robert Kalinák. V Kyjeve jedna vec, ktorá zafungovala perfektne, bolo úplné prepustenie policajtov všetkých a nahradenie komplet novou, vybavenou, modernou, vycvicenou políciou. Jeden z najlepších krokov, ktorý sa na Ukrajine spravil v mnohých mestách. A ja nevravím, že máme íst do tohto, ale pomáhat a chránit tieto štyri roky, pán Kalinák, musí zacat byt vymáhanou a reálnou funkciou polície v tomto štáte. Pomáhat, chránit, vyšetrit, odovzdat spravodlivosti."
Aj Sieť aj Most podpísali memorandum s iniciatívou A dosť, čo sa týka zmien vo vzdelávaní. Mali by ich presadzovať vo vláde. Takisto podpísali záväzky, ktoré sa týkajú otvorenia štátu alebo otvorenia činnosti štátu verejnej kontroly v rámci iniciatívy Štrngám za zmenu.
Súčasné koaličné strany Most-Híd a Sieť skutočne podpísali memorandum iniciatívy A dosť, ktoré má za cieľ zlepšenie stavu vzdelávania. Takisto sa podpísali aj pod iniciatívu Štrngám za zmenu, ako sme už u Poliačika overili aj v relácii z 3. apríla 2016. Dokument Štrngám za zmenu (.pdf) obsahuje aj záväzky verejnej kontroly. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Plné znenie memoranda kampane A dosť je zverejnené na stránke tejto iniciatívy. Obsahuje záväzky v nasledujúcich oblastiach:
dlhodobá stratégia, inkluzívne vzdelávanie, materské školy, základné a stredné školy, vysoké školy, veda a výskum, príprava učiteľov, platy učiteľov, financie a zjednotenie systému.
V prípade iniciatívy Štrngám za zmenu (.pdf) sa jednalo o záväzok aktívne presadzovať 22 opatrení z oblasti polície, verejnej kontroly prokurátorov, opatrenia na zvýšenie zodpovednosti súdov, sfunkčnenie NKÚ a odkrývanie schránkových firiem.
Štrngám za zmenu ponúka riešenia v šiestich oblastiach: polícia ďalej od rúk politikov, prokurátori bez ovplyvňovania, zodpovední sudcovia, funkčný NKÚ, odkrytie schránkových firiem a odpojenie verejných funkcionárov od kupovania priazne.
Štrngám za zmenu ponúka riešenia v šiestich oblastiach: polícia ďalej od rúk politikov, prokurátori bez ovplyvňovania, zodpovední sudcovia, funkčný NKÚ, odkrytie schránkových firiem a odpojenie verejných funkcionárov od kupovania priazne.
Pán minister Plavčan povedal, že 100 dní nepotrebuje.
Poslanec Martin Poliačik v tomto prípade cituje ministra školstva Petra Plavčana v rozhovore pre aktuality.sk, preto výrok hodnotíme ako pravdivý. Konkrétne minister Plavčan v rozhovore uviedol:
"Zachytil som v médiách, že mi nemajú dať ani 100 dní, aby som ukázal, či som vhodný na tento post. Ale ja nepotrebujem tých sto dní. Viem, ako rezort funguje zvonku aj zvnútra, viem, čo sa v ňom deje. Za 30 rokov práce v školstve mám prehľad o tom, kto kde a ako pracuje, aké má názory a čo presadzuje."
V rozhovore reagoval na otázku, ako bude postupovať v reakcii na obvinenia zo strany poslanca Miroslava Beblavého, ktorý na svojom blogu a na tlačových konferenciách zverejnil obvinenie Plavčana z nezákonného zneužívania Študentského pôžičkového fondu.
O sto dní pokoja na prípravné kroky pre vládu požiadal ešte v marci podľa TASR premiér Robert Fico. Iniciatíva Slovenských Učiteľov sleduje konanie vlády na stránke www.den100.isu.sk. Na úvodnej stránke iniciatíva vláde odkazuje:
,,Naše požiadavky neboli splnené. Sme v štrajkovej pohotovosti a sme silnejší ako kedykoľvek predtým. Vláda nás žiada o 100 dní na to, aby mohli začať pracovať. Náš odkaz vláde je jednoznačný: Nemáte 100 dní!"
…mne takisto prešli pozmeňováky, ktoré zachránili 100 škôl na Slovensku, okolo stovky, tým, že sa nemuseli povinne riešiť triedy menšie ako 17 žiakov.
Martin Poliačik sa so svojim pozmeňovacím návrhom (.pdf) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) (.pdf) z 17. júna 2015 skutočne zaslúžil o to aby sa triedy stredných škôl, kam reálne nastúpi menej než 17 žiakov, nezatvárali. Návrh určuje osobitné prípady, kedy zriaďovateľ môže určiť aj nižší počet žiakov ako je zákonom požadovaný počet. Týmto návrhom reagoval na prípady, kedy do triedy alebo ročníka nenastúpil zákonom požadovaný počet žiakov, hoci sa zúčastnili zápisu. Podľa stránky skolskyportal.sk tento návrh zachránil skutočne okolo sto stredných škôl. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
"Pozmeňujúcim návrhom sa vytvoril priestor, aby v triede mohlo byť aj menej žiakov, a to v dennej forme štúdia konkrétne 9 a v externej 5" informovala (Správy RTVS, 16:36 min) Beáta Ksenzsighová- Dupaľová, hovorkyňa ministerstva školstva. Novela zákona, ktorá dáva zriaďovateľovi školy možnosť otvoriť triedu alebo ročník aj s nižším počtom žiakov ako 17 nadobudla platnosť v septembri 2015.
Martin Poliačik sa o svojom návrhu vyjadril takto: "Zriaďovateľ školy teda môže otvoriť triedu aj s počtom menším ako je 17,
nie však menej ako 9. Nemôže ale počítať s tým, že mu bude trieda
dofinancovaná formou napr. dohodovacieho konania. Teda číslo 17 žiakov
na triedu už nie je pre stredné školy likvidačné. Prípadné
dofinancovanie triedy však bude plne v kompetencii zriaďovateľa a z jeho
vlastných zdrojov."
Martin Poliačik k školskému zákonu mal dva pozmeňujúce návrhy, jeden sa týkal procesu a výsledkom experimentálneho overovania, druhý bol už spomínaný návrh. Prvý návrh neprešiel, za druhý zahlasovalo v tretom čítaní 116 poslancov z prítomných 137.
Okrem stránky skolskyportal.sk o viac ako stovke zachránených škôl informuje aj RTVS.
