Ten, ktorý bol ministrom práce, je teraz poslancom – a naopak. 16.mája v rozhlase diskutoval Milan Krajniak (Sme rodina) a jeho predchodca Ján Richter (Smer-SD). „Ekonomika je už viac chorá ako občania,” citovala na úvod moderátorka. Politici vysvetľovali, čo s tým.
Tento fact check vznikol aj vďaka podpore projektu „Zvýšenie kvality verejnej debaty a rozoznávania neprávd v predvolebnej kampani a po nej” Fondom pre transparentné Slovensko pri Nadácii Pontis.
Zatiaľ, čo v marci sme evidovali zhruba približne 4000 nových uchádzačov o prácu, tak pravdepodobne v apríli to bude tesne nad 30 000. Májové čísla zatiaľ priebežne, čo sledujeme, sú trošku nižšia ako aprílové.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK uviedlo, že v marci 2020 evidovali 13 885 nových uchádzačov o prácu a v apríli 29 275. S ohľadom na priveľkú odchýlku v marcovom údaji hodnotíme tvrdenie Milana Krajniaka ako nepravdivé.
O 4500 stúpol z februára na marec počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie.
Vo svojej 100 stranovej správe sa (verejná ochrankyňa práv, pozn.) iba 1a pol stránky venovala tomu, čo ona sama pomenovala ako najzávažnejšie porušenie ľudských práv občanov na Slovensku. A to sú prieťahy v súdnom konaní, takže ja si myslím, že tí, ktorým sa to nepáčilo, hlasovali konzistentne, keď sa pani ombudsmanka nevie sa ani vyjadriť a dať odporúčania k tejto oblasti, ktorú sama pomenovala ako najhoršiu.
Ombudsmanka prieťahy pomenovala ako najčastejší - nie ako najzávažnejší problém porušenia ľudských práv u nás. Keďže tvrdenie Milana Krajniaka vytvára spojením nepresnej / nepravdivej a pravdivej informácie mylný dojem (že ombudsmanka neprikladá dostačnú váhu téme, ktorú ona sama označila za najzávažnejšiu), hodnotíme ho ako zavádzajúce.
Verejná ochrankyňa práv v správe o činnosti za rok 2019 uvádza, že „prieťahy v súdnom konaní sú dlhodobo v činnosti VOP najčastejšie konštatovaným porušením základných práv a slobôd.“
Súdnym prieťahom ombudsmanka venuje jeden a pol strany z 98 stranovej správy (str. 49-50).
My dávame v kurzarbeit 880 EUR mesačne na jedného zamestnanca. Viete koľko dávajú Maďari? 321 EUR je strop.
Maximálna mesačná náhrada mzdy v Maďarsku je 321 eur na zamestnanca. Na Slovensku je strop 880 eur. Tvrdenie Milana Krajniaka však navodzuje dojem, že 880 eur dávajú naše úrady na každého zamestnanca - táto suma je pritom „len” maximom, o ktoré môže zamestnávateľ žiadať. Hodnotíme ho preto ako zavádzanie.
Ak musela slovenská firma obmedziť prevádzku kvôli koronavírusu, môže od štátu žiadať náhradu mzdy pre zamestnanca vo výške 80% jeho priemerného zárobku - maximálne však do výšky 880 eur mesačne.
Maďarská firma môže od tamojšieho štátu žiadať náhradu 70% čistej mzdy znížených pracovných hodín zamestnanca. Maximálna výška sa počíta ako dvojnásobok minimálnej mzdy - a teda 321 eur.
V Česku majú 80 percentnú chybovosť žiadosti. U nás sme hlboko pod päťdesiatimi percentami.
Slovensko má 40-percentnú chybovosť pri žiadostiach o príspvky firmám, podnikateľom a zamestnancom zasiahnutým koronavírusom. Česko malo 80 percentnú chybovosť v týždni od 6. do 13. apríla. V čase relácie - t.j. 16. mája 2020 - bola chybovosť v Česku na úrovni 17 percent. Keďže Milan Krajniak vzal do porovnania správne čísla no z rôznych časových období a jeho záver z takéhoto porovnania skresľuje skutočnosť, hodnotíme jeho tvrdenie ako zavádzanie.
„Odhadujeme, že chybovosť sa pohybuje na úrovni okolo 40 %. Nejde však o zásadné chyby, sú to skôr drobné chyby v údajoch, poprípade chýbajúce údaje a podobne,” uviedlo slovenské Ministerstvo práce , sociálnych vecí a rodiny pre portál Demagóg.SK 28. mája 2020.
Z čísel zverejnených rezortom vyplýva, že k 15. aprílu bola chybovosť 52 percentná, keďže z 22 524 došlých žiadostí žiadatelia vyplnili správne 11 756
Podľa údajov Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky bola chybovosť pri podávaní žiadostí v programe Antivirus (česká verzia nástroja Kurzarbeit) v týždni od 6. apríla 80 percentná; od 13. apríla 63 percentná; od 20. apríla 38 percentná; od 27. apríla 28 percentná; od 5. mája 27 percentná a od 11. mája 17 percentná.
Oni priemerne boli zvyknutí vzhľadom na ten informačný systém, ktorý tam majú a informačné systémy, spracovávať 1300 žiadostí denne. Dnes sú už schopní spracovať 7000 žiadostí denne.
Milan Krajniak uvádzal tieto údaje viackrát. Z verejných zdrojov nie sú spoľahlivo overiteľné.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ich pre Demagóg.SK priamo nepotvrdilo. Uviedlo, že „ide o interné údaje Ústredia práce, o ktorých bol informovaný minister.”
Keďže sme pre tvrdenie Milana Krajniaka nenašli dôkaz z aspoň jedného ďalšieho zdroja, hodnotíme ho ako neoveriteľné.
