Politici sa v nedelnej relácii vedeli zhodnút na výsledkoch rokovania minulotýždnového samitu v Bruseli. Horšie to už bolo pri interpretácií súcasných rozpoctových výhladov krajiny. Spolocnú pozíciu pri európskych témach našli Ivan Mikloš a Peter Kažimír. Jozef Kollár držal euroskeptický kurz SaS.
Jozef Kollár, Ivan Mikloš, Peter Kažimír
Filtre
A by sme radi vedeli, keby ste vy úplne jasne a detailne popísali, čo chcete v protikrízových opatreniach robiť, lebo napríklad to, že je ten rozpočet vyzerá tak ako vyzerá, a bol nastavený na nereálnych 4,6 % pri nereálnom raste 1,7 %, čomu už dnes nikto neverí, bolo aj to, že ste zamlčali nejakých 30 alebo 40 opatrení a nikdy ste ich verejnosti neodprezentovali.
Komentár k makroekonomickej prognóze (vypracoval Inštitút finančnej politiky, 4. november 2011): IFP preto pristúpilo k opätovnému zníženiu prognózy rastu ekonomiky v roku 2012 na 1,7%.
Prognóza vybraných indikátorov vývoja ekonomiky SR (2. november 2011): Podľa údajov dostupných v danej prognóze je predpokladaný deficit v roku 2012 na úrovni 4,8% HDP. Očistený od vplyvu 2. dôchodkového piliera je plánovaný na 3,6% HDP.
Toto sú len niektoré z opatrení, ktoré vláda komunikovala aj médiám. P. Kažimír teda nehovorí pravdu, keď tvrdí, že dané opatrenia nikdy verejnosti neodprezentovali.
Jednoducho sú tu diametrálne rozdielne názory medzi Smerom-SD na strane jednej a ešte stále vládnucimi 4 stranami práve na spôsobe riešenia krízy. Pretože Smer už avizoval, že ak sa dostane po voľbách do vlády, avizoval úplne presne čo urobí. Zdaní všetky korporácie so ziskom nad 33 miliónov eur a vráti zákonník práce do pôvodného stavu.
sme.sk (17. október 2011): Jedno z daňových riešení, ktoré navrhuje Smer-SD je zdaniť firmy so ziskom nad 33 miliónov eur, aby namiesto devätnástich percent odvádzali štátu dvadsaťdva percent.
Ako vyplýva z daných príspevkov, je pravda, že strana Smer chce vrátiť zákonník práce do pôvodnej podoby pred schválením novely. Taktiež má rozdielne rozdiely v oblasti daňového zaťaženia firiem. Na základe týchto informácií hodnotíme výrok J. Kollára ako pravdivý.
Ale buďme radi, že Slovenská republika je v tej úplne prvej skupine krajín, kde je Poľsko, kde je Spolková republika Nemecko, Rakúsko, aj keď v rakúskom parlamente to neprešlo ústavnou väčšinou, podčiarkujem.
V Rakúskom parlamente neprešiel ústavný zákon o dlhovej brzde a rozhodnutie sa posunulo na budúci rok, keďže to bola posledná schôdza tohoto roku. Je však pravdou, že sa prijal zákon o dlhovej brzde jednoduchou väčšinou, ktorú mala vláda, keďže opozičné strany nesúhlasili.
Náš zákon o ústavnej brzde tak ako je nastavený, je svojim spôsobom prísnejší ako zákon Spolkovej republiky Nemecko.
V roku 2009 prijalo Nemecko "Schuldenbremse" (nemecký názov pre ústavnú "dlhovú brzdu"), ktorá zakazuje federálnej vláde po roku 2016 hospodáriť s deficitom štátneho rozpočtu nad 0,35% HDP a jednotlivým štátom po roku 2020 hospodáriť s akýmkoľvek deficitom (zdroje tu a tu).
Lebo ako viete, nikto z nás nemá patent na rozum, je to nový typ ústavnej legislatívy a myslím, že sme sa korektne dohodli, že bez nejakých politických zámyslov sa k tejto téme o pár rokov vrátime, ak to nebude vyhnutné a urobíme potrebné zmeny.
Bohužiaľ sa nám nepodarilo nájsť žiadny zdroj, ktorý by potvrdzoval slová P. Kažimíra o určitej dohode medzi stranami o tom, že sa k danej téme o pár rokov vrátia.