Ivan Uhliarik, Marián Kollár, Robert Kalinák, Lubomír Galko

Na telo, Zlatica Puškárová, odkaz na videozáznam

Dve najpodstatnejšie témy týždna sa stretli vo víkendových reláciách.
Rovnaké tematické ako aj personálne obsadenie hostí umožnilo ukázat, ako
sa rovnaká téma dá spracovat divácky atraktívne a informacne prínosne,
alebo zmenit ju na nezrozumitelný maglajs dlhých monológov bez hlavy a
päty. Kým Zlatica Puškárová v relácii Na telo opakovane kládla politikom
otázky, kým nedostala odpoved, vdaka comu sa jej podarilo udržat
štruktúru diskusie, Marta Janckárová sa uspokojila s vágnymi odpovedami a
nechala sa opakovane odviest od svojej položenej otázky.

Polarizácia
spolocnosti na uvedených témach sa odzrkadluje a prehlbuje absenciou
priamej konfrontácie politikov. Uvedené je pravdou pre obidve
tohtotýždnové témy. Myslíme si, že je to zlyhávanie aktérov politického
systému a tým aj samotnej demokracie. Demokracia je najmä o mechanizmoch
zvládania sporov. Demokracia je o diskusii. Odmietanie dialógu je
krokom od demokracie. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Hneď to vysvetlím paní redaktorka. Viete, vy o tom, že po zmene majetkových pomerov odišlo postupne z redakcie viac ako 10 novinárov? Viete o tom, že jeden z tých novinárov napríklad, keď sme pri tom z tej Pravdy pracoval u mňa na ministerstve?

Dňa 15. apríla 2010 portál mediálne.sk informoval o tom, že z denníka Pravda odišlo zhruba 10 novinárov, neskôr sa toto číslo zmenilo na 13. K tomuto masovému odchodu došlo po zmene majiteľa vydavateľstva. Ako uvádza mediálne.sk:

"Vydavateľ Pravdy Perex prešiel začiatkom marca z vlastníctva britskej skupiny Daily Mail do rúk neznámej pražskej spoločnosti Florena. K organizovaniu obchodu sa prihlásila finančná skupina J&T." (viac o danej zmene sa dočítate tu a tu)

V danom čase odišiel z Pravdy aj novinár Lukáš Milan a začal pracovať v tlačovom oddelení Ministerstva obrany SR (zdroj Pravda, 21. novembra 2011). Daný výrok hodnotíme ako pravdivý.

A čo hovorí o tom, že sa niekto stíha, že bol dokonca odsúdený, to je prípad, ktorý sme začali stíhať ešte my. To je prípad, ktorý sme začali ešte stíhať my.

Nepodarilo sa nám zistiť, o akom prípade R. Kaliňák hovorí, ani to, či vôbec taký prípad bol.

To, čím sa chváli pán Galko, že dal 14 trestných oznámení, tak myslím, že 12 vôbec nesúvisí s prácou vojenského obranného spravodajstva, ale vôbec.

Na základe poskytnutého materiálu Ministerstva obrany datovanému k 30. novembru 2011, poskytlo ministerstvo až 17 trestných oznámení. Z ednotlivých oznámení iba jedno priamo spomína vojenské obranné spravodajstvo. Jednotlivé podnety sú však opísané veľmi stručne a nie je možné určiť, nakoľko sa môžu týkať práce vojenského spravodajstva, alebo nie. Jedná sa napríklad o nadpisy ako "Nelegálna audionahrávka", "falšovanie verejnej listiny" a ďalšie. Výrok preto označujeme za neoveriteľný.

(odôvodenie bolo doplnené 28.11.2013, pravdivostná hodnota nebola zmenená).

Mne tá informácia došla presne potom, čo ma obvinili vlastne zverejnením tých informácií. Čiže ja mám na to ako politik právo, aby som sa tým bránil. Okrem iného zákon netají utajované informácie, ktoré sú porušením zákona. (odpoveď na otázku moderátorky: Pán Kaliňák, prečo ste neodniesli tieto informácie na políciu predtým, ako ste to zverejnili?, pozn.)

Vo výroku hodnotíme tvrdenie o tom, že "zákon netají utajované informácie, ktoré sú porušením zákona".

Informáciu o tom, kedy došla táto informácia Kaliňákovi nevieme overiť.

Zákon o ochrane utajovaných skutočností v § 4 upravuje zákaz utajovania niektorých informácií nasledovne:

(1) Utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o
a) nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov
verejnej moci,

b) trestnej činnosti verejných činiteľov, 2)

c) nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami,

d) závažnom ohrození alebo poškodení životného prostredia, života a zdravia,
e) platových náležitostiach, hmotnom zabezpečení a hmotných výhodách verejných činiteľov.

(2) Ak informácia obsahuje okrem skutočností uvedených v odseku 1 aj ďalšie čiastkové
informácie podliehajúce utajeniu, pôvodca utajovanej skutočnosti urobí také opatrenia, ktoré zabránia
ujme na chránených záujmoch. 

Ten rozdiel bol v tom, že v tomto prípade tá informácia bola vonku, týkala sa živého spisu, týkala sa cudzích spravodajských služieb, bola to živá akcia, ktorá vtedy vbehla, ktorú to mohlo ohroziť. Vojenské obranné spravodajstvo nasadilo vtedy ITP na jedného novinára konkrétneho a hneď tú vec postúpilo aj polícii, ktorá začala aj trestné stíhanie v tejto veci.

Dostupné informácie týkajúce sa kauzy odpočúvania novinárky Patrície Poprockej Ďuriškovej z  roku 2007 pochádzajú z vyhlásenia exministra obrany Bašku a nie sú teda neutrálne (o akýchkoľvek prípadoch odpočúvania je nemožné sa dozvedieť viac z oficiálnych informácií). Podľa článku z denníka SME z 23. novembra 2011 sa v Baškovom vyhlásení uvádza, že:

"Poprockej odpočúvanie iniciovali, pretože zverejnila časti dokumentov, ktoré „obsahovali informácie o pôsobení cudzích spravodajských služieb na Slovensku, teda o ohrození bezpečnosti štátu“.
 
A ďalej:

"Poprocká v článku opisovala snahu vojenských spravodajcov nadviazať spoluprácu s vysokým ruským vojenským diplomatom. VOS podklady z odpočúvania podľa Bašku následne odstúpilo orgánom činným v trestnom konaní, ktoré začali trestné stíhanie za ohrozenie dôvernej a vyhradenej skutočnosti."

Či bola vec priamo postúpená polícii sa explicitne neuvádza, každopádne však bola v prípade vyvodená zodpovednosť:

"Národný bezpečnostný úrad Poprockej a vtedajšej šéfredaktorke Žurnálu Nore Sliškovej uložil pokutu pätnásťtisíc korún. Tie podali odvolanie, prípad je teraz na Najvyššom súde."

V prípade aktuálnej kauzy odpočúvana VOS novinárov Pravdy sa odpočúvanie nedialo z dôvodu, že by citlivé informácie boli zverejnené ale preto, že spravodajstvo nadobudlo pocit, že odpočúvaná novinárka citlivími informáciami "iba" disponuje (tzn., že neboli zverejnené). Ako sa uvádza v správe denníka SME z 21. novembra 2011

"V žiadosti (o odpočúvanie, pozn.) sa píše, že z otázok, ktoré zaslala na tlačové oddelenie ministerstva obrany vyplýva, že Vavrová má citlivé informácie o vnútri služby a že o nich komunikuje so súčasnými i bývalými príslušníkmi VOS. Má ísť o informácie, ktoré podliehajú istému stupňu utajenia, preto VOS žiada odpočúvanie jej telefónu.

Na základe uvedených výrokov je možné nájsť odlišnosti v jednotlivých kauzách. Avšak keďže celá kauza nie je prešetrená a vzhľadom na to, že informácie o kauze v roku 2007 máme iba od zainteresovaného ministra Bašku, nevieme jednoznačne určiť nakoľko odlišné oba prípady odpočúvania sú. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.