Kto chcel v nedelu vediet o com budú všetky politické diskusie, stacilo ak si zapol hned prvú na Ta3. Ivan Mikloš a Peter Kažimír v nej užili takmer všetky štatistiky, ktoré odzneli aj na STV ci v TV Markíza.Politici sa opät dohadovali kto vie lepšie manažovat slovenskú ekonomiku, komu viac poškodila kríza a kto viac rozhadzuje. Šermovalo sa najmä prognózami rastu, rozpoctom a jeho deficitmi, danami a v niektorých pasážach diskusia opät sklzla k dialniciam.
Ivan Mikloš vs. Peter Kažimír
Filtre
Pravda Trvalý odkaz
Máme jednu z najvyšších daní z pridanej hodnoty na potraviny…
Na stránke Európskej komisie sme našli správu, ktorá obsahuje zoznam sadzieb DPH (VAT) v rámci jednotlivých členských štátov EÚ z 1. júla 2011.
Na strane 4 daného dokumentu je možné nájsť výšku sadzby DPH na potraviny (Foodstuffs) v rámci každého štátu EÚ. Slovenská republika má spomedzi členských štátov EÚ jednu z najyšších sadzieb DPH na potraviny. Ďalšími štátmi s najvyššou sadzbou DPH na potraviny sú Bulharsko (20), Dánsko (25), Estónsko (20), Litva (22), Lotyšsko (21), Rumunsko (24).
Neoveriteľné Trvalý odkaz
My sme schválili 0,4%, v Maďarsku je 0,5 %, čo je najvyššia v Európe a Smer navrhoval 0,7%, pričom naše analýzy ukazovali, že by to bolo kontraproduktívne. Že by sme nedostali viac peňazí, ale zároveň by nám peniaze unikali, pretože veľké korporácie, ktoré majú svoje pobočky napríklad v Čechách, napríklad v Rakúsku, v Čechách nie je žiadna takáto daň, v Rakúsku je desätinová oproti maďarskej, jednoducho by presúvali svoje depozitá do týchto krajín a prišli a jednoducho dôsledky by boli nie že pozitívne, ale negatívne.
Ekonomickú analýzu o ktorej hovorí Mikloš sa nám dohľadať nepodarilo. Výrok preto klasifikujeme ako neoveriteĺný.
Pravdivé je však tvrdenie, že v Maďarsku je hodnota tejto dane najvyššia v Európe (pozri napr správu TASR z 18. októbra 2011).
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Ak dovolíte, budem reagovať. Poprosil by som, pán Kažimír, áno, vy ste oslovili Inštitút finančnej politiky, len s iným zadaním, ako ste potom dali do parlamentu, pretože v podkladoch, ktoré poskytol Inštitút finančnej politiky strane Smer vôbec nebol kvantifikovaný variant, ktorý ste predložili do parlamentu.
SMER-SD prišla z iniciatívnym návrhom týkajúci sa novely zákona a dani z príjmov. V dôvodovej správe je uvedené, že prínos z tejto dane by bolo 149 miliónov. Vzhľadom na to, že sme sa nedostali k tomuto odhadu nemôžeme overiť, či strana SMER-SD predložila do parlamentu iný variant ako zadala Inštitútu finančnej politiky. Návrh zákona nie je uverejnený v plnom znení, to znamená, že nemáme k dispozícii ani doložku vybraných vplyvov.
(Zdroj: NR SR, Dôvodová správa)
SMER – SD navrhuje tieto konkrétne opatrenia:
1. Zaviesť zvýšenú sadzbu dane z príjmov fyzických osôb na úrovni 25 %, ktorá by sa uplatňovala na hrubé príjmy nad 33 000 EUR ročne. Hrubej mzde vo výške 33 000 EUR ročne zodpovedá v roku 2012 ročný základ dane približne vo výške 27 900 EUR. Z pohľadu počtu dotknutých zamestnancov by sa uvedené opatrenie dotýkalo približne 25 000 zamestnancov. Uvedené opatrenie platilo aj pre poslancov Národnej rady SR a členov vlády aj keď ich hrubý príjem nedosiahne 33 000 EUR za rok. Uvedené opatrenie by malo vplyv na verejné financie vo výške 65 mil. EUR v roku 2012 v metodike ESA95.
2. Zaviesť progresívnu daň z príjmov právnických osôb pre spoločnosti so základom dane nad 30 mil. EUR so sadzbou dane vo výške 22%. Z pohľadu počtu dotknutých podnikov by sa uvedené opatrenie dotýkalo približne 31 podnikov. Uvedené opatrenie by malo vplyv na verejné financie vo výške 64 mil. EUR v roku 2012 v metodike ESA95.
3. Zdanenie dividend vyplatených fyzickým osobám sadzbou vo výške 5%. Za predpokladu rovnakého objemu vyplatených dividend v roku 2012 ako v roku 2009 by uvedené opatrenie malo vplyv na verejné financie vo výške 20 mil. EUR.
Vplyv uvedených opatrení na verejné financie v roku 2012 v metodike ESA95 predstavuje sumu vo výške 149 mil. eur.
2. Zaviesť progresívnu daň z príjmov právnických osôb pre spoločnosti so základom dane nad 30 mil. EUR so sadzbou dane vo výške 22%. Z pohľadu počtu dotknutých podnikov by sa uvedené opatrenie dotýkalo približne 31 podnikov. Uvedené opatrenie by malo vplyv na verejné financie vo výške 64 mil. EUR v roku 2012 v metodike ESA95.
3. Zdanenie dividend vyplatených fyzickým osobám sadzbou vo výške 5%. Za predpokladu rovnakého objemu vyplatených dividend v roku 2012 ako v roku 2009 by uvedené opatrenie malo vplyv na verejné financie vo výške 20 mil. EUR.
Vplyv uvedených opatrení na verejné financie v roku 2012 v metodike ESA95 predstavuje sumu vo výške 149 mil. eur.
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Ja neviem, možno že ste odvtedy vymenili šéfa Inštitútu finančnej politiky, ale tu sú maily z vášho inštitútu, ktoré hovoria o dopadoch. A to znamená, proste toto, ako viete, to je neustále podrývanie akože tu sú maily o tom, ktoré hovoria o prepočtoch. To znamená, 60 miliónov vyššia daň pre fyzické osoby, vyše 60 miliónov pre právnické, 20 miliónov zrážková daň na dividendy a podiely na zisku pre fyzické osoby.
Strana SMER-SD na svojej internetovej stránke, ale aj v dôvodovej správe, ktorú predložila do parlamentu hovorí o 149 mil. eur.
Na to aby sme mohli overiť tento výrok opäť potrebujeme odhad Inštitútu finančnej politiky, ktorý by mala najprv strana SMER-SD zverejniť v plnom znení.
Pravda Trvalý odkaz
Vidíme priestor aj pri dani z nehnuteľnosti. Ktorá je veľmi nízka, jedna z najnižších na svete.
Našli sme len štatistiku OECD, ktorá meria príjem štátu z dane z nehnuteľnosti ako podiel na celkovom HDP, nie sadzbu dane. Podľa údajov OECD (property tax, Tabuľka 22) má Slovensko skutočne jeden z nižších príjmov z dane z nehnuteľnosti. Nižšie príjmy z dane z nehnuteľnosti (podľa oboch metód prepočtu: percentuálne k HDP, aj percentuálne k celkovej daňovej záťaži) zo spomenutých krajín OECD má len Mexiko. Česká republika má približne rovnaké príjmy dane z nehnuteľnosti.
