V roku 2013 vydala Ekonomická univerzita v Bratislave správu s názvom Národohospodársky význam automobilového priemyslu na Slovensku. Okrem toho, že v roku 2012 v automobilovom priemysle priamo pracovalo 60 828 ľudí, sa v správe uvádza, že zhruba 200 000 (.pdf, s.3) je priamo alebo nepriamo ovplyvnených automobilovým priemyslom. Podľa informácií Inštitútu informatiky a štatistiky (.pdf, s.2) pracovalo v automobilovom priemysle v roku 2014 viac ako 65 833 zamestnancov. Prípadná kríza v automobilovom priemysle by teda mohla predstavovať ohrozenie pre týchto zamestnancov.

Tieto záťažové testy na jadrových elektrárňach spočívali v simulácii prírodných katastrof (zemetrasenie, záplavy), ale aj ďalších rizík ako výpadok elektrickej energie či prerušenie prívodu vody do elektrárne. Cieľom bolo posúdiť, či jadrové elektrárne dokážu zvládnuť všetky druhy prírodných katastrof aj prípady ľudského zlyhania či konania so zlým úmyslom.

Tretí a štvrtý blok elektrárne Mochovce predstavujú tzv. VVER bloky, ktoré už obsahujú všetky bezpečnostné vylepšenia po havárii vo Fukušime. Pripomeňme, že pôvodne mal byť 3. blok spustený v roku 2012 a 4. blok v roku 2013, potom sa termíny posunuli pri 3. bloku na 2014 a 4. bloku na 2015. Dostavba bude stáť 3,8 miliardy eur, čiže o miliardu viac, než sa pôvodne plánovalo. Posun termínov i zvýšenie nákladov sú podľa dostupných údajov spôsobené práve zvýšenými bezpečnostnými nárokmi po udalosti vo Fukušime. Tieto informácie priniesol portál vEnergetike.sk. 

Podľa informácií webstránky Slovenských elektrární a.s. odkúpila talianska spoločnosť Enel v roku 2004 66% podiel na vlastníctve Slovenských elektrární, čo predstavovalo 839 000 000 eur. 
Enel oznámil zámer odpredať svoj podiel v júli 2014. K súčasným snahám o predaj tohto podielu viedli napríklad kauzy spojené s Vodnou elektrárňou Gabčíkovo a tiež obviňovania zo strany slovenskej vlády. Výroky súvisiace s týmito kauzami riešil Demagog.sk už v minulosti, napríklad 15.marca 2015 v relácii V politike. Ako informuje Denník N, hlavným oficiálnym dôvodom pre predaj podielu je zadĺženosť spoločnosti Enel. Agentúra Reuters tiež informuje o potenciálnych kupujúcich- české spoločnosti ČEZ a Energetický a průmyslový holding, fínska spoločnosť Fortum, konzorcium slovenskej spoločnosti Slovnaft a maďarského štátneho energetického podniku MVM Group a záujem tiež prejavila čínska spoločnosť CNNC. 
O rozhodnutí predať časť svojich aktív, medzi ktorými je aj podiel v spoločnosti Slovenské elektrárne, a tiež o možnom scenári vývoja pri predaji, informuje napríklad aj TREND.

Cena elektrickej energie pre domácnosti je na Slovensku vyššia než v Poľsku, Maďarsku a v Českej Republike. Definície regiónu strednej Európy sú síce rôzne, no možno povedať, že pri väčšine definícií platí, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou cenou elektrickej energie. Cena elektrickej energie na Slovensku však stále nedosahuje výšku cien v ostatných krajinách Európy. Tento výrok ako celok preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Údaje z druhej polovice roku 2014 ukazujú, že celková suma (pozostávajúca zo základnej ceny, DPH a daní a odvodov iných než DPH), ktorú na Slovensku zaplatíme za jeden kWh je približne 0,152 eura. V Poľsku je táto suma nižšia - iba 0,141 eura, v ČR 0,127 eura a v Maďarsku 0,115 eura. V ostatných krajinách sú ceny vyššie než u nás, pričom v Nemecku dosahujú až dvojnásobok - takmer 0,30 eura za kWh. V Rakúsku je to približne 0,20 eura, a v Slovinsku približne 0,16 eura (viď. Graf 1). Táto štúdia je založená na "domácnostiach s priemernou spotrebou a to medzi 2500 kWh a 5000 kWh ročne."

Graf 1 - Ceny elektrickej energie pre domácnosti, druhá polovica 2014 (zdroj: Eurostat)

Švajčiarsko a Lichtenštajnsko, ktoré nie sú členmi EÚ, na tomto grafe chýbajú, no podľa štatistických údajov Alpiq Switzerland (poskytovateľa elektrickej energie a energetických služieb), priemerná cena za kWh bola pre Švajčiarske domácnosti v roku 2013 medzi 0,18 a 0,20 eura. Táto cena je priemerná preto, lebo "vo Švajčiarsku neexistuje žiadna štandardná cena elektrickej energie. Tá sa vždy líši podľa regiónu a kategórie užívateľa."

V prípade Lichtenštajnska sa uvádza jediný údaj a to 0,155 eura za kWh v roku 2014.

V prípade použitia geografickej definície strednej Európy by Slovensko nepatrilo medzi krajiny s najvyššou cenou elektrickej energie. 
Možno však použiť aj ekonomicko- politickú definíciu strednej Európy. 
Svetová banka napríklad používa označenie stredná Európa pre krajiny V4, Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Slovinsko. V tomto prípade má Slovinsko vyššiu cenu elektrickej energie ako Slovensko.
Európska únia radí do regiónu strednej Európy vo svojich programoch tieto krajiny: Rakúsko, Česká republika, Nemecko, Maďarsko, Taliansko, Poľsko, Slovensko, Slovinsko a Ukrajina. V tomto prípade majú Rakúsko, Nemecko, Taliansko a Slovinsko vyššiu cenu elektrickej energie ako Slovensko.
OECD definuje krajiny strednej a východnej Európy spoločne a to ako súbor týchto štátov: Albánsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva. Z týchto krajín má Slovensko druhú najvyššiu cenu elektrickej energie hneď po Slovinsku.

Vo všetkých týchto definíciách je zaradené Slovinsko, nemožno teda tvrdiť, že by malo Slovensko úplne najvyššiu cenu elektrickej energie, no patrí medzi krajiny s najvyššou cenou elektrickej energie. Spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky má dokonca Slovensko najvyššiu cenu za elektrickú energiu. Časť výroku o strednej Európe by sa pri použití niektorých z týchto definícií dala označiť ako pravdivá, problém však nastáva pri porovnaní s ostatnými krajinami. 

Z celkového počtu 28 krajín EÚ, iba desať ich má ceny elektrickej energie nižšie než Slovensko. Tieto krajiny sú prevažne krajinami bývalého východného bloku, ku ktorým sa pridáva aj Malta. Nie je teda pravdou, že by Slovensko malo jednu z najvyšších cien elektrickej energie, či už v rámci strednej Európy alebo EÚ. 

Zadĺženosť Fínskej republiky vzhľadom na HDP bola pre rok 2014 vo výške 59,3 % (v súčasnosti by to malo byť podľa iného zdroja 59,4 %). Zadlženosť Fínska sa za posledné roky zväčšuje, najnižšia za posledné roky bola v roku 2009 a to necelých 40 %.