Hostami Diskusie SME boli 26. septembra štyria kandidáti na post župana BSK. So šéfredaktorkou SME Beatou Balogovou diskutovali Juraj Droba, Pavol Frešo, Milan Ftácnik a Rudolf Kusý.
Ftácnik, Droba, Frešo a Kusý v diskusii SME
Filtre
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Prihlásilo sa tam (v Tallinne, pozn.) k trvalému pobytu vďaka tomu (verejnej doprave zadarmo, pozn.) 9 z 10 neprihlásených ľudí.
Tallin v roku 2013 zaviedol bezplatnú mestskú dopravu, pričom spočiatku skutočne zaznamenali výrazný nárast počtu prihlásených trvalých pobytov. Z dostupných zdrojov však nemožno zistiť, či ide o 9 z 10 pôvodne neprihlásených ľudí a tiež ani aké dôvody ľudí viedli k prihláseniu trvalého pobytu. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.
Tallinn ako prvé hlavné mesto v Európe zaviedlo bezplatnú MHD. V marci 2012 sa referenda zúčastnilo síce len 20% voličov, ale tri štvrtiny z nich hlasovali pre a odsúhlasili tak návrh starostu Edgara Savisaara. Ten čelil kritike od svojich politických oponentov, že išlo o populistický ťah v rámci vlastnej predvolebnej propagandy. Cestovanie zadarmo totiž zahájili od roku 2013, kedy sa uskutočnili komunálne voľby.
Cieľom tejto zmeny mal byť pokles znečistenia ovzdušia, zníženie počtu áut a motivácia, aby si ľudia v meste prihlásili trvalý pobyt, keďže MHD zadarmo platí len pre miestnych. V Tallinne spojili verejnú dopravu zadarmo aj s modernizáciou autobusov a električiek, čo tiež mohlo prispieť k využívaniu hromadnej dopravy. (.pdf, s. 2). Od roku 2013 sa počet obyvateľov mesta zvýšil z pôvodných 415 tisíc o ďalších 25 tisíc. Podľa britského The Guardian sa pred začiatkom projektu ročne prihlásilo k trvalému pobytu 6 tisíc nových rezidentov a výrazný záujem bol zaznamenaný tesne po schválený projektu. No v októbri 2016 už priebežné čísla ukazovali len niečo medzi 3 až 4 tisíc nových obyvateľov Tallinnu.
Na stránke citiscope.org nájdeme údaje, že v roku 2013 sa prihlásilo k trvalému pobytu v Tallinne viac než desať tisíc ľudí, čo je skoro tri krát viac ako za rok 2012. Pred zavedením bezplatnej MHD bol počet nezaregistrovaných obyvateľov okolo 40 tisíc, to znamená, že v Tallinne žili, ale odvádzali dane v inom meste, ktoré mali uvedené ako trvalé bydlisko. Portál ec.europa.eu zasa uvádza, že v júni 2013 žilo v Tallinne približne 30 tisíc obyvateľov, ktorí neboli zaregistrovaní.
Z toho vyplýva, že 75%, teda traja zo štyroch nezaregistrovaných obyvateľov sa po zavedení bezplatnej MHD zaregistrovali s trvalým pobytom v meste Tallinn. Pavol Frešo tvrdí, že 90% – deväť z desiatich nezaregistrovaných sa vďaka bezplatnej MHD prihlásilo k trvalému pobytu. Tieto čísla nie sú presné a zároveň je ťažko odhadnúť, či motiváciou všetkých týchto novoprihlásených bola bezplatná doprava.
Pravda Trvalý odkaz
Členom ÚV KSS som bol až po novembri 1989.
Milan Ftáčnik bol členom Výkonného výboru ÚV KSS po novembri 1989. Zúčastnil sa zjazdu KSS v decembri 1989 a podieľal sa na rekonštrukcii KSS na Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). Neskôr pôsobil ako jej predseda a poslanec NR SR. Je poslancom zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja od roku 2005 a v regionálnych voľbách 2017 kandiduje na post predsedu BSK.
Výrok kandidáta na predsedu BSK Milana Ftáčnika hodnotíme ako pravdivý.
Výrok zaznel v diskusií SME (01:08:30).
doc. RNDr. Milan Ftáčnik, CSc. je vysokoškolský pedagóg na Katedre aplikovanej informatiky na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) UK. V rokoch 2010 – 2014 bol primátorom Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.
Milan Ftáčnik vstúpil do Komunistickej strany Slovenska v roku 1980, ponovembrového zjazdu KSS 1989 (17.12.1989 - 18.12.1989) sa skutočne zúčastnil ako člen Výkonného výboru ÚV KSS.
Komunistická strana Slovenska prijala zmenu názvu od 1. decembra 1990 na Komunistická strana Slovenska – Strana demokratickej ľavice (KSS-SDĽ), na treťom zasadnutí ÚV KSS-SDĽ, v januári 1991, bola opäť schválená zmena názvu (vypustením KSS) na Stranu demokratickej ľavice a v decembri 1991, na prvom zjazde SDĽ, bola prijatá rekonštrukcia strany a opustenie federácie Komunistickej strany Čiech a Moravy (KSČM) a SDĽ.
Milan Ftáčnik bol podpredsedom SDĽ v rokoch 1993-96 a 1998-2001. Dňa 26. marca 2002 ohlásil Ftáčnik svoj odchod zo SDĽ a stal sa členom Sociálnodemokratickej alternatívy (SDA), ktorú vo februári 2002 založil Peter Weiss. Do konca roka 2004 bola SDĽ i SDA zlúčené so stranou SMER, ktorá zmenila svoj názov na SMER – sociálna demokracia.
Milan Ftáčnik pôsobil ako poslanec SNR i poslanec NR SR do roku 1998. V rokoch 1998 – 2002 bol ministrom školstva. V nastávajúcich regionálnych voľbách v novembri 2017 kandiduje na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja ako občiansky kandidát bez podpory politických strán.
Pravda Trvalý odkaz
Bratislava- Nové Mesto je najtransparentnejšou obcou v BSK.
Podľa údajov Transparency International Slovensko (TIS) sa Bratislava - Nové Mesto za rok 2016 naozaj umiestnila na najvyššej pozícií zo všetkých obcí BSK. Bratislava - Nové Mesto sa umiestnila na 4. mieste za obcami Rožňava, Martin a Vranov nad Topľou v hodnotení všetkých obcí. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
V rámci Bratislavského samosprávneho kraja sa za rok 2016 umiestnili najvyššie za obcou Bratislava - Nové Mesto obce Bratislava - Petržalka na 7. mieste, Bratislava - Staré Mesto na 10 mieste, Pezinok na 11. mieste a Malacky na 12. mieste. Ďalšie obce sa nachádzajú na rebríčku transparentnosti až na 26. a 28. mieste - Bratislava - Karlova Ves a Bratislava - Ružinov.
Hodnotenie transparentnosti obce Bratislava - Nové Mesto sa výrazne zlepšilo za posledné dva roky. V roku 2014 sa podľa hodnotenia Transparency International Slovensko nachádzala Bratislava - Nové Mesto na 15. mieste s hodnotením B-. V roku 2012 bola situácia oveľa horšia a obec sa nachádzala na 56. mieste so známkou C. V roku 2010 sa nachádzala na 42. mieste so známkou C-.
Transparency International Slovensko (TIS) hodnotí transparentnosť miest a žúp vrámci projektu Otvorená samospráva od roku 2010 každý druhý rok (2010, 2012, 2014 a 2016). TIS hodnotí transparentnosť miest na základe "11 oblastí a 96 indikátorov, ktoré zahŕňajú predovšetkým informácie týkajúce sa právomocí miestnych samospráv vyplývajúcich zo zákona (napr. predaj a prenájom majetku), a tiež politík, ktoré by podľa TIS mali mať miestne samosprávy oficiálne upravené (napr. etika a konflikt záujmov). Najväčšiu váhu má prístup k informáciám, podiel verejnosti na rozhodovaní v samospráve, verejné obstarávanie a oblasť rozpočtu a zmlúv."
Zavádzanie Trvalý odkaz
Za môjho pôsobenia bola Bratislava 4. najtransparentnejším mestom na Slovensku.
Milan Ftáčnik pôsobil ako primátor hlavného mesta medzi rokmi 2010 až 2014. Podľa údajov projektu Transparency International Slovensko, Otvorená samospráva, ktorý každý druhý rok preskúma transparentnosť 100 najväčších miest a 8 žúp, Bratislava bolo 4. najtransparentnejším mestom na konci mandátu Ftáčníka, teda v roku 2014. Výrok evokuje, že hlavné mesto bolo počas celého volebného obdobia (minimálne od roku 2012) konštantne na 4. mieste, výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.
Transparency International Slovensko (TIS) hodnotí transparentnosť miest a žúp vrámci projektu Otvorená samospráva od roku 2010 a to každý druhý rok (2010, 2012, 2014 a 2016). V roku 2010 a 2012 sa umiestnila na prvom mieste mesto Šaľa, roku 2014 Martin. Bratislava sa v tomto rebríčku objavuje na 8. mieste v roku 2010, na 7. mieste v roku 2012 a na 4. mieste v roku 2014. Od roku 2010 bola Bratislava hodnotená známkami na škále B- až B+.
V roku 2016 sa na prvé miesto v transparentnosti dostalo okresné mesto Vranov nad Topľou. Bratislava sa v tomto roku ocitla na 17. mieste. Môžeme tak konštatovať výrazné zhoršenie transparentnosti po výmene Milana Ftáčnika za Iva Nesrovnala v pozícií primátora Bratislavy.
TIS hodnotí transparentnosť miest na základe "11 oblastí a 96 indikátorov, ktoré zahŕňajú predovšetkým informácie týkajúce sa právomocí miestnych samospráv vyplývajúcich zo zákona (napr. predaj a prenájom majetku), a tiež politík, ktoré by podľa TIS mali mať miestne samosprávy oficiálne upravené (napr. etika a konflikt záujmov). Najväčšiu váhu má prístup k informáciám, podiel verejnosti na rozhodovaní v samospráve, verejné obstarávanie a oblasť rozpočtu a zmlúv."
Pravda Trvalý odkaz
Župa sa v posledných rokoch v transparentnosti zhoršila.
Rebríček transparentnosti samospráv a 100 najväčších miest na Slovensku zverejnila mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) koncom roka 2016. Oproti roku 2010, kedy transparentnosť miest TIS merala prvýkrát, sa umiestnenie Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) zhoršilo z tretieho na šieste miesto. Keďže skutočne ide o klesajúcu tendenciu, výrok hodnotíme ako pravdivý.
Rudolf Kusý na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) kandiduje z pozície starostu bratislavskej mestskej časti Nové Mesto. Transparentnosť je jedným z dvoch pilierov, na ktorých chce postaviť spravovanie samosprávneho kraja. „V prípade transparentnosti samosprávy napríklad v rebríčku Transparency International získalo Nové Mesto 4. miesto, BSK, naopak, patrí v tomto ohľade dlhodobo k priemerným samosprávam,“ uviedol.
Bratislava - Nove Mesto sa v rebríčku transparentnosti miest umiestnila na štvrtom mieste, pričom si oproti predchádzajúcemu obdobiu polepšila o 11 priečok. TIS jej pridelilo v celkovom hodnotení 75 % a známku A-. Bratislavská župa, naopak, oproti predchádzajúcemu obdobiu klesla v rebríčku o dve priečky s celkovým hodnotením 49,7 % a známkou C.
V projekte Otvorenej samosprávy TIS hodnotilo najmä to, ako samosprávy pristupujú k zverejňovaniu informácií a či majú zavedené pravidlá na procesy. Transparentnosť sa merala na základe 96 indikátorov v 11 oblastiach ako napríklad verejné obstarávanie, predaj a prenájom majetku, či účasť verejnosti na rozhodovaní.
