TA3 priniesla duel volebnej trojky SMER-SD Moniky Flašíkovej-Benovej a volebnej dvojky SDKÚ-DS – Eduarda Kukana. Spolocné mali obaja kandidáti to, že obhajujú post europoslanca – Flašíková-Benova už po tretíkrát, Kukan po druhýkrát. Diskusia nebola konfrontacná. Dvakrát chybil Kukan ked sa mýlil v pošte poslancov EP potrebných na vytvorenie frakcie a v pocte politických strán kandidujúcich do EP v Grécku.
Flašíková-Benová (SMER-SD) vs Kukan (SDKÚ-DS)
Filtre
Pravda Trvalý odkaz
Ja by som naozaj videl aj veľmi užitočný význam to ženevské stretnutie, kde bolo, kde boli hlavní hráči. To znamená Amerika, Rusko, Ukrajina a Európska únia.
Kukan hovorí o stretnutí v Ženeve o Ukrajine, kde sa skutočne stretli zástupcovia USA, Ruska, Ukrajiny a EÚ, kde ich zástupcovia diskutovali o situácii na Ukrajine. To ako veľmi užitočný význam toto stretnutie malo Demagog.SK nehodnotí.
"US, Russia, Ukraine and EU agree measures including end of violence, disarming of illegal groups and amnesty for protesters.
The deal has five main points:
• All sides refrain from violence, and reject expressions "of extremism, racism and religious intolerance, including antisemitism".
• All illegal armed groups must be disarmed; all illegally seized buildings must be returned; all illegally occupied streets and other public places in Ukrainian cities and towns must be vacated.
• Amnesty will be granted to protesters and to those who have left buildings and other public places and surrendered weapons, with the exception of those found guilty of capital crimes.
• The OSCE would play a leading role in helping the authorities implement the agreement.
• Constitutional reform would be inclusive, transparent and accountable."
• All sides refrain from violence, and reject expressions "of extremism, racism and religious intolerance, including antisemitism".
• All illegal armed groups must be disarmed; all illegally seized buildings must be returned; all illegally occupied streets and other public places in Ukrainian cities and towns must be vacated.
• Amnesty will be granted to protesters and to those who have left buildings and other public places and surrendered weapons, with the exception of those found guilty of capital crimes.
• The OSCE would play a leading role in helping the authorities implement the agreement.
• Constitutional reform would be inclusive, transparent and accountable."
Spoločné stanovisko k Ukrajine TU.
Nepravda Trvalý odkaz
My máme 29 politických strán, Grécko má 49 (kandidujúcich vo voľbách do EP, pozn.). Vrátane Zlatého úsvitu.
V májových voľbách do Európskeho parlamentu kandiduje na Slovensku 29 politických strán a v rámci nich 333 kandidátov. Vyplýva to z kandidačných listín zverejnených na webovej stránke ministerstva vnútra. Tento údaj uvádza aj TASR. V prípade Grécka sa však Kukan už mýli, keď uvádza nepresne počet strán súťažiacich vo voľbách do EP. V nedeľu 11. mája 2014 grécky Najvyšší súd oznámil, že vo voľbách do Európskeho parlamentu sa bude definitívne uchádzať 43 politických strán a aliancií. Informovala o tom aj agentúra Reuters. Je pravdou, že v v týchto voľbách v roku 2014 kandiduje strana Zlatý úsvit. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.
Pravda Trvalý odkaz
Kandiduje 29 strán. Nikdy v histórii Slovenska 29 strán asi nikam nekandidovalo.
Výrok možno považovať za pravdivý, keďže v slovenskej histórii doteraz nekandidovalo vo voľbách 29 strán. Podobnú povahu ako voľby do EP - uzavreté kandidačné listiny politických strán majú voľby do NR SR.
Druhý najvyšší počet kandidujúcich politických strán bol 26 v rokoch 2002 a 2012 do Národnej Rady Slovenskej republiky. Do tohtoročných volieb do Európskeho parlamentu kandiduje 29 politických strán a hnutí, ktoré podali kandidátku. Počas predchádzajúcich volieb v roku 2004 a 2009 kandidovalo 18 politických strán.
Do parlamentných volieb v roku 1992 kandidovalo podľa štatistického úradu 23 politických strán, kde získala najväčší počet hlasov strana HZDS s počtom 37,26%, a teda predsedom vlády bol Vladimír Mečiar.
Vo voľbách do parlamentu v roku 1994 kandidovalo 17 politických strán a hnutí, kde najväčší podiel všetkých hlasov získalo taktiež HZDS na čele s Vladimírom Mečiarom.
V roku 1998 napriek tomu že kandidovalo tiež 17 politických strán, a najviac hlasov získala strana HZDS, predsedom vlády na funkčné obdobie 1998-2002 sa stal Mikuláš Dzurinda.
Vo voľbách v roku 2002 vyhrala taktiež politická strana HZDS s 19,5% z celkového počtu hlasov. V tomto roku kandidovalo 26 strán,čo predstavovalo dovtedy najviac kandidujúcich politických strán a hnutí do NRSR. Funkciu predsedu vlády zastával naďalej Mikuláš Dzurinda.
V roku 2006 kandidovalo 21 politických strán, pričom predsedom vlády sa stal Robert Fico, pretože strana SMER získala najviac hlasov, až 29,14%.
V roku 2010 kandidovalo 18 strán, kde najviac hlasov získala strana SMER-SD, no po neúspechu zostavenia vlády sa predsedom NRSR stala Iveta Radičová.
V roku 2012 sa konali predčasné parlamentné voľby v ktorých s prehľadom najviac hlasov získala znova strana SMER-SD. Kandidovalo 26 politických strán. Post premiéra obsadil Robert Fico.
Nepravda Trvalý odkaz
…keby mohli vytvoriť politickú skupinu. Politickú frakciu. A tú môžu vytvoriť, keď majú teda 27 europoslancov, povedzme, že toľko budú mať. Ale musia byť zo 7 štátov. Vtedy iba sa môže vytvoriť frakcia.
Eduard Kukan neuvádza aktuálne a presné údaje o vytváraní politických frakcií (skupín) v Európskom parlamente. V skutočnosti na vytvorenie frakcie stačí 25 poslankýň alebo poslancov. Kukan má však pravdu v tom, že títo musia pochádzať z aspoň štvrtiny, čiže zo siedmich z celkového počtu 28 členských štátov EÚ. Toto ustanovenie je súčasťou článku 30 odsek 2 Rokovacieho poriadku EP. Upozorňujeme, že na viacerých portáloch, napr. Euractiv.sk alebo stránke europskyparlament.sk sú uvedené staré, neaktuálne údaje o potrebe 1/5 členských štátov a 19 poslancov na vytvorenie frakcie.
Pravda Trvalý odkaz
Aj Nemecko po dlhom dlhom boji vnútornom napriek tomu, že je to silná ekonomika a že možno až tak veľmi tú minimálnu mzdu nepotrebovali, tak pristúpilo k tomuto kroku.
Nemecko schválilo zavedenie minimálnej mzdy vo výške 8,50 eur za hodinu v apríli 2014 s platnostou od roku 2015. Ide o prvú celonárodnú úpravu minimálnej mzdy. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
"Germany’s cabinet has agreed to a new national minimum wage of €8.50 per hour, the first time it has been introduced on a countrywide basis."
Podobne informuje aj BBC. Vláda zaviedla viaceré výnimky, ako napríklad vynatie stážistov, neplnoletých alebo dlhodobo nezamestnaných v prvých 6 mesiacoch ich práce z tejto legislatívy.
"German Chancellor Angela Merkel has approved the country's first minimum wage, at 8.50 euros an hour (Ł7; $11.75), to start in 2015. At the moment, the country is one of seven in the 28-nation EU without a minimum wage level."
Návrh zavedenia minimálnej mzdy podporilo 80% nemeckej verejnosti. Oponentom bola napríklad Deutsche Bank, ktorá varovala, že zavedenie minimálne mzdy môže ohrozit až milión pracovných miest v krajine.
