Nedávna návšteva madarského prezidenta na Slovensku, ako aj plány koalície na zmeny v zákone o štátnom obcianstve opät vytvorili priestor na to, aby sa v diskusnej relácii STV O 5 minút 12 hovorilo o slovensko-madarských vztahoch. Stranu Smer už tradicne pri tejto téme zastupuje Marek Madaric, za Most-Híd prišla Edita Pfundtner. Okrem zákonov o obcianstve sa politici bavili aj o madarskom mediálnom zákone a postoji Slovenska k nemu. Úcast exministra kultúry priviedla moderátora k myšlienke porovnávat madarský zákon s tým slovenským, za ktorý sa na bývalú vládu taktiež zniesla kritika – Madaric tak cast relácie strávil vysvetlovaním toho, že tam má byt menej podobností, ako sa môže na prvý pohlad zdat.
Edita Pfundtner vs. Marek Madaric
Filtre
Zavádzanie Trvalý odkaz
Všetci zodpovední európski politici to odsúdili. Odsudzujú to – opakujem – aj predseda ľudoveckej frakcie Daul, odsúdili to ministri zahraničných vecí a ak by malo byť udelené volebné právo, tak hovoria dokonca o tom, že je to porušovanie hraníc.
Predseda EPP Joseph Daul naozaj vyhlásil, že udelenie volebného práva zahranicným Madarom by prakticky bolo totožné s neuznaním hraníc.
O tom, ci ministri zahranicných vecí hovoria o porušení hraníc ak
bude udelené volebné právo nebolo možné nájst relevantné
informácie. Použitie pravdivej informácie o narušení hraníc z úst predsedu EPP ako odsúdenie ministrov zahranicných vecí je prenesenie informácie do nesprávneho kontextu. Nepodarilo sa nám tiež nájst kritiku všetkých "zodpovedných" európskych politikov, ktorí by madarský zákon o dvojitom obcianstve odsúdili.
O kritike znejúcej zo zahranicia sa vyjadroval hlavne bývalý minister zahranicných vecí Miroslav Lajcák.
"Máme viacero signálov o tom, že toto opatrenie nového madarského parlamentu sa stretáva s nepochopením, s rozpakmi, ale aj s otvorenou negatívnou reakciou," uviedol Miroslav Lajcák ešte v máji 2010. Ako príklad takéhoto signálu neuviedol ministra zahranicných vecí, ale vyjadrenie amerického kongresmana Alcee L. Hastingsa, ktorý sa podla Lajcáka vyjadril smerom k týmto opatreniam velmi negatívne. Dalšie informácie, týkajúce sa hlavne kritiky zo strany ministrov zahranicných vecí sa nám z dalších zdrojov ale nepodarilo overit.
Dalšie vyjadrenia Miroslava Lajcáka v súvislosti s ocakávanou kritikou zo zahranicia v máji 2010 je možné nájst tu: "Koncom tohto týždna vznikne madarská vláda a ja ocakávam, že velmi skoro dostane silné signály od našich 'spojencov', že si takto nepredstavujú jej pôsobenie."
Neoveriteľné Trvalý odkaz
Podľa mojich posledných informácií zatiaľ o maďarské štátne občianstvo v zmysle tejto novely požiadalo približne 12 000 občanov iných krajín, susedných krajín a najmenej ľudí zo Slovenska. Najviac z Rumunska, z Ukrajiny.
Číslo 12 000 sa nám nepodarilo overiť, nakoľko maďarská strana kvôli ochrane osobných údajov nechce prezradiť koľko občanov zo Slovenska požiadalo o členstvo. Druhá časť výroku sa zdá byť pravdivá. O tom, že počet žiadostí zo Slovenska bol nízky nepriamo potvrdil maďarský prezident Schmitt. Takisto spomenul, že malý záujem bol aj z Rakúska alebo Srbska. Ďalší článok o malom záujme zo Slovenska a vysokom záujme z Rumunska nájdete tu.
Zavádzanie Trvalý odkaz
…tak v súčasnosti nie je snaha rozšíriť napríklad volebné právo na zahraničných Slovákov tak, ako to bolo napríklad do roku 2005. Pretože ako vieme, Slovensko dovtedy tiež umožňovalo svojim krajanom voliť na Slovensku ako z titulu statusu zahraničného Slováka.
Podľa zákona 474/2005 Z. z., paragraf 12, odstavec 3 je pojem "zahraničný Slovák" definovaný dvojako: "Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa spojenie zahraničný Slovák v akomkoľvek tvare, rozumie sa tým Slovák žijúci v zahraničí v príslušnom tvare.Podľa zmieneného zákona, paragraf 2 je "Slovák žijúci v zahraničí osoba, ktorá nemá trvalý pobyt 1) na území Slovenskej republiky a 1. je štátnym občanom Slovenskej republiky, 2) alebo 2. nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ale uchováva si národné povedomie, a on alebo jeho predok v priamom rade 3) má slovenskú národnosť."
Keďže volebné právo sa viaže na štátne občianstvo, právo voliť majú len tí Slováci žijúci v zahraničí, ktorí sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky (t.j. paragraf 1, odstavec 1). V tomto nehral rok 2005 a údajná zmena (ktorú sa nám nepodarilo nájsť) žiadnu rolu.
Držiteľ preukazu zahraničného Slováka alebo osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí právo voliť nemá a bolo tomu tak aj pred rokom 2005. Podrobnejšie rozobratie otázky nájdete napríklad tu.
Neoveriteľné Trvalý odkaz
…ale takýto zákon o dvojakom občianstve predovšetkým nepozná žiadny štát EÚ.
Nepodarilo sa nám overiť tento výrok.
Pravda Trvalý odkaz
Ako je možné, že predseda parlamentu povie, že riaditeľa tejto inštitúcie, kde teraz sedíme, určí koaličná rada?
Podľa TASR sa predseda parlamentu Sulík o voľbe kandidáta na riaditeľa RTS vyjadril takto: "My sme na Koaličnej rade dohodli, že zriadime pracovnú skupinu a tam budú strany cez svojho zástupcu predkladať všetky návrhy a pripomienky. Títo štyria si majú sadnúť a nájsť kandidáta koalície. Do tohto procesu nechcem vstupovať ani tým, že poviem, potvrdím alebo popriem nejaké meno. Vôbec sa k tomu nebudem vyjadrovať."
