Deravé slovenské cesty a spomalené dialnice

V politike, odkaz na videozáznam

Po posledných tlacových spravách Ministerstva dopravy, a taktiež vyhlásení samotného ministra dopravy Jána Pociatka o plánovanej výstavbe 310 kilometrov dialnic do roku 2016, bola konfrotácia súcasného a bývalého ministra Jána Figela len otázkou casu. V politike boli témou deravé cesty 1. triedy a projekty na ich obnovu. V druhej casti sa politici venovali spomalenej výstavbe dialnic. Argumenty bývalého ministra boli casto rovnako deravé ako slovenské cesty po krutej zime. Bývalý minister si nesprávne pamätá priebeh tendra na ružomberský úsek dialnice D1 a dokonca aj na pocet mostov, ktoré plánovali za jeho pôsobenia opravit. Predseda KDH si taktiež pomýlil rok, kedy sa modernizovalo vyše sto kilometrov dialnic. Aby toho nebolo málo, Ján Figel poplietol aj císla kontrahovania a ceprania Operacného programu doprava. Otázne je preto, ci išlo o krátkodobý výpadok pamäte, alebo v prípade bývalého ministra dopravy Jána Figela ide o neznalost základných faktov. Jeho náprotivok Ján Pociatek si viedol lepšie. Avšak jedným dychom je potrebné dodat, že minister dopravy, hoci nehovoril nemej, vyriekol pocas diskusnej relácie len zopár faktických výrokov, ktoré sa niekolkokrát opakovali. 

Filtre

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pri úseku, ktorý napríklad bol teraz rozhodnutý Ružomberok, pol roka vyhodnocovala Národná diaľničná spoločnosť od februára minulého roka, pol roka do leta tie ponuky, ktoré tam boli.

J. Figeľ nesprávne uvádza mesiac aj čas, v ktorom sa mali otvárať a vyhodnocovať obálky ponukami. Kvôli námietkam účastníkov sa obálky otvárali až v marci 2012. Vyhodnocovanie ponúk trvalo od 5. marca 2012 do 13. júna 2012. To znamená, že medzi otváraním obálok a vyhodnotením ubehlo niečo viac ako tri mesiace a nie pol roka ako tvrdí J. Figeľ. V decembri sa nakoniec vyhodnocovali všetky ponuky ešte raz, a konečné rozhodnutie v tomto tendri bolo vo februári 2013.

Ján Figeľ hovorí o výstavbu úseku D1 Hubová-Ivachnová nazývaného aj ružomberský úsek. Národná diaľničná spoločnosť vyhlásila verejnú súťaž už v októbri 2011 s tým, že obálky sa mali otvárať 16. januára 2012. Po dvoch námietkach, ktorými sa zaoberal Úrad pre verejné obstarávanie sa nakoniec obálky otvárali až 5. marca 2012.

SME, 13. júna 2012: "NDS otvárala ponuky v spomínanom tendri až v treťom termíne. Pôvodne ich plánovala otvoriť 16. januára a následne 16. februára, ale pre námietky záujemcov proti súťažným podmienkam sa tak nestalo. Až keď Úrad pre verejné obstarávanie zastavil konanie o námietkach a v ďalšom prípade Doprastav stiahol svoje výhrady, mohli byť ponuky otvorené v ďalšej náhradnej lehote 5. marca."
Národná diaľničná spoločnosť (NDS), a.s. vyradila z tendra na výstavbu vyše 15-kilometrovej diaľnice D1 Hubová - Ivachnová pri Ružomberku najlacnejšiu ponuku slovensko-talianskeho združenia HANT BA DS, a.s. a INC S.p.A v polovici júna 2012. Združenie HANT však podalo námietku a ÚVO ju v novembri 2012 zaradil späť do súťaže. Konečné vyhodnocovanie a rozhodnutie o víťazovi tendra prebehlo vo februári 2013. Tender na D1 Hubová - Ivachnová pri Ružomberku Váhostav.
V decembri 2012 sa dostala súťaž späť na začiatok, a opäť sa vyhodnocovali všetky ponuky. Trend, 28. decembra 2012:

"Súťaž na postavenie ružomberského úseku diaľnice D1 sa vracia o deväť mesiacov späť. Po sérii námietok a veľkej kontrole nariadil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) znova vyhodnotiť ponuky všetkých 7 konzorcií, ktoré má už trištvrte roka na stole. Úrad dohliadajúci na verejné tendre tak rozhodol po skončení polročnej kontroly výberu zhotoviteľa štátnej zákazky. Rozhodnutie UVO je už právoplatné."

Filiálka. Možno 26 štúdií bolo robených od 70.rokov, na mnohých z nich finančne participovala EK a európske inštitúcie.

Demagog.sk nezistil koľko štúdií týkajúcich sa Filiálky malo byť od 70. rokov urobených a ani či na nich mali finančne participovať EK a európske inštitúcie. Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.

Dopravno-urbanistická štúdia projektu TEN-T 17 neuvádza, koľko presne bolo vykonaných štúdií. Avšak na strane 14 uvádza dokumentáciu, z ktorej vychádza a ktorá slúžila pri spracovaní projektu. Priamo Filiálky sa týkala len jedna urbanistická štúdia. 

Vy ste rozbehli projekt Filiálka a zabudol na to, že nikdy tento projekt EÚ neschválila ako taký, čiže nebolo jasné, že ho vôbec bude schopná preplatiť a štúdia uskutočniteľnosti, ktorá sa nakoniec vyhodnotila za vás ukázala, že neufinancovateľný a že to Únia nikdy nepreplatí.

Je pravdou, že boli identifikované viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany EK. Išlo predovšetkým o otáznu vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť projektu, predlžovanie procesu, ako aj chýbajúce stavebné povolenia. Železnice SR vyhlásili tender na ministrovania J. Figeľa, ešte pred výsledkom štúdie o uskutočniteľnosti.
SITA, 20. novembra 2012:
"Železnice vyhlásili verejnú súťaž na prvú časť projektu Filiálka vo februári tohto roka (roka 2012, pozn.). Ministrom dopravy bol vtedy ešte Ján Figeľ (KDH). Ponuky siedmich uchádzačov sa otvárali 23. júla, pričom predpokladaná cena prác plánovaných na tri roky bola 424 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty." 

Ján Figeľ, ešte ako minister dopravy vyhlásil tender na prvú časť projektu Filiálka vo februári 2012. V auguste 2012 hovorca Ministerstva dopravy vyhlásil, že štúdia o uskutočniteľnosti je stále v procese spracovávania. Inými slovami, ŽSR vyhlásili tender skôr ako bol známy výsledok štúdie o uskutočniteľnosti, o ktorej Ján Počiatek informoval v októbri 2012.
Aktualizácia z 31. decembra 2012 projektu prepojenia železničného koridoru TEN-T s letiskom a železničnou sieťou v Bratislave hovorí o zastavení časti A - Bratislava predmestie-Bratislava filiálka-Bratislava Petržalka.

"Na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti IDS Bratislava, ktorá bola vypracovaná v zmysle požiadaviek Európskej komisie a technických expertov EÚ (JASPERS) bol projekt vyradený z OPD na roky 2007-2013. Všetky práce sú zastavené."
Návrh revízie Operačného programu Doprava 2007 - 2013:
"Úspešná implementácia projektu Bratislava Predmestie – Bratislava Filiálka bola vzhľadom
na predpokladaný objem finančných prostriedkov potrebných na jeho realizáciu (424 mil.
Eur, 76 % alokácie PO 4) rozhodujúca pre vyčerpanie prostriedkov alokovaných v prioritnej
osi.2. V súvislosti s prípravou implementácie tohto projektu boli identifikované viaceré riziká, ktoré ohrozovali schválenie projektu zo strany Európskej komisie (EK) a ukončenie realizácie stavebných prác do konca programového obdobia
 
- Vzhľadom k neexistencii aktualizácie štúdie realizovateľnosti, ktorá by potvrdzovala vhodnosť, účelnosť a udržateľnosť zvoleného variantu projektu...
 - Možné predlžovanie procesu verejného obstarávania uplatňovaním námietok zo strany jednotlivých uchádzačov/záujemcov zapojených do verejnej súťaže a tým ohrozenie ukončenia výstavby projektu do konca obdobia oprávnenosti výdavkov...
 - Absencia stavebných povolení potrebných na začatie výstavby."

Ministerstvo dopravy v októbri 2012 informovalo o negatívnych záveroch štúdie Filiálka s novou železničnou stanicou, na základe ktorých sa Filiálka sa v aktuálnom programovom období nezrealizuje.
SITA, 20. novembra 2012:
"Projekt Filiálka má podľa štúdie síce určitú perspektívu, ale nie s takými technickými parametrami, s akými bol navrhnutý."

Rozhodnutia typu ružomberský úsek, kde štvrtý vyhráva ako pri mýtnom tendri, nie prvý, nie druhý, nie tretí, štvrtý. Váhostav.

Je pravdou, že podobne ako pri mýtnom tendri, tak aj v prípade ružomberského úseku vyhrala najdrahšia ponuka a lacnejšie tri ponuky boli zo súťaže vyradené.
Podobný výrok ohľadom rozhodnutia v ružomberskom úseku, sme overovali už v minulosti (O5M12, 10. februára 2013).

Ružomberský úsek diaľnice D1 medzi Hubová - Ivachnová má stavať Váhostav-SK s partnermi. Ponuka, čo sa týka ceny, bola skutočne až štvrtá. Prvá bola talianska firma HANT BA DS+ INC s ponukou 207,5 mil.€ . Druhé boli Inžinierske stavby Košice + TuCon Žilina za 215,4 mil.€ . Tretie Dúha Prešov+ Impregilo (tiež Talianska spoločnosť) za 224,9 mil.€ a až štvrtý bol Združenie Čebrať (Váhostav – SK Žilina + OHL ŽS) za 227,26 mil.€ .

Vedúci oddelenia marketingu Inžinierskych stavieb Pavol Peško uviedol, že dôvodom pre zrušenie ponuky jedného z uchádzačov bola "cena niektorých objektov (ktorá) bola niekoľkonásobne nižšia ako cena za dané objekty ponúknutá ostatnými uchádzačmi. Napríklad u jedného objektu bola cena za daný objekt o 90 % nižšia ako bola cena ostatných uchádzačov za ten istý objekt."

Podľa analytika inštitútu INEKO Petra Goliáša by štát mal svoje rozhodnutie jasne vysvetliť v podrobnej analýze. 
"Vylúčenie ponúk z dôvodu, že boli lacnejšie, pričom rozdiel oproti cene víťazného uchádzača nie je zásadný, totiž vyvoláva podozrenia z neférového prístupu a nehospodárnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami.“

Neúspešné firmy Hant a Inžinierske stavby Košice, sa plánujú sa odvolať.
Mýtny tender vyhrala najdrahšia ponuka SanToll a lacnejšie tri ponuky boli vyradené. Ide teda o podobný finálny výsledok tendra, kedy najdrahšia ponuka vyhrala a tri lacnejšie boli vyradené.

SME, 14. januára 2009:

"Národná diaľničná spoločnosť s víťazom ­ spoločnosťou SanToll ­ podpísala zmluvu v utorok. Ide o firmu, ktorú založili členovia konzorcia SanToll - Ibertax. Ich ponuka je oproti najlacnejšej drahšia o 221 miliónov eur (6,66 miliardy korún). ...Európska komisia žiada dodatočné informácie o tendri na elektronický systém výberu mýta. Ako tvrdí jeden zo súťažiacich, komisii poslal podnet. Nepáčilo sa mu, že Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyradila zo súťaže troch záujemcov a súťažila iba jedna ponuka - najdrahšia."

Trend 20. januára 2009:

"Zvíťazilo konzorcium, v ktorom sa zúčastnila francúzska spoločnosť Sanef cez spoločnosť SanToll a bratislavská firma Ibertax. Jej pozadie zatiaľ nie je známe. Práve Ibertax má byť spoločnosťou, ktorá projekt finančne podporí. Dvojica si za projekt zapýtala najvyššiu cenu, 716 miliónov eur. O 186 mil. € viac ako bola najnižšia ponuka."

Viete, aký mala Ficova prvá vláda program na výstavbu diaľníc? Ta ambícia bola 361 km začať. 361. Viete, koľko z toho sa podarilo za 4 roky začať? Menej než tretinu.

Tvrdenie J. Figeľa potvrdzuje Program pokračovania prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2011 – 2014, kde je v časti vyhodnotenie plnenia programu prípravy a výstavby do roku 2010 uvedené:
"Program výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 –2010 predpokladal, že bude začatých až 361,5 km diaľnic a rýchlostných ciest. Skutočne bolo do roku 2010 začatých – aj so zabezpečeným financovaním – len 118,1 km diaľnic a rýchlostných ciest. Program začínania výstavby diaľnic a rýchlostných ciest za roky 2007 – 2010 bol splnený iba na 32,6 %, teda na menej ako tretinu."

Oproti predpokladu na roky 2007-2010 ide teda skutočne o menej ako jednu tretinu, aj keď je potrebné dodať, že ide o menej ako tretinové plnenie, len o pár desatín p. b.

Program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2007 – 2010 (s 8) má skutočne ambíciu začatia výstavby 361,5 km.