Na diskusii
Café Európa sa 13. mája stretli štyria horúci kandidáti na posty europoslancov. Štefanec (SDKÚ-DS) obstál v našom hodnotení bez prešlapu, avšak v porovnaní s ostatnými diskutujúcimi sme u neho zaznamenali omnoho menej faktických tvrdení, a tie sa navyše len okrajovo dotýkali problematiky EÚ. Oravec (SaS) si pri dvojnásobnom pocte výrokov pripísal jeden nepravdivý výrok. Jozef Viskupic (OLaNO) mal ešte viac faktických výrokov, avšak nazbieral
aj viac omylov. Dlhorocný europoslanec Vladimír Manka (Smer-SD), chyboval až vo šiestich výrokoch.
Café Európa: Preco íst volit do EP?
Filtre
Pravda Trvalý odkaz
Návrh ACTA nemal nakoniec na základe vstupu EP úspešný koniec.
Zástupcovia 22 krajín EÚ 26. januára podpísali Obchodnú dohodu proti falšovaniu (ACTA). Na schválenie výsledného textu bol však potrebný súhlas Európskeho parlamentu.
Európsky parlament 4. júla 2012 jednoznačnou väčšinou dohodu ACTA odmietol. Šlo o prvý prípad, keď parlament využil právomoc vyplývajúcu z Lisabonskej zmluvy, ktorá mu umožňuje odmietnuť medzinárodnú obchodnú zmluvu.
Proti dohode ACTA hlasovalo 478 poslancov, 39 hlasovalo za a 165 sa zdržalo. Na základe hlasovania je táto dohoda definitívne odložená "ad acta".
Pravda Trvalý odkaz
To sú tisícky tlmočníkov (pracujúci v rámci celého systému EÚ vrátane ESD, pozn.)
Nepodarilo sa nám nájsť presné číslo počtu zamestnaných tlmočníkov v rámci všetkých inštitúcií EÚ, avšak informácie o počtoch zamestnancoch z jednotlivých orgánov sa pohybujú vyšie ako 2000 ľudí, preto výrok považujeme za pravdivý.
Podľa informácii brožúry Interpreting and Translating for Europe v roku 2012 DGT zamestnával 1700 tlmočníkov a 750 ďalšieho personálu, ďalších 1800 zamestnancov zamestnáva EIB v Luxembursku.
Preklad rozhodnutí ESD zabezpečuje Generálne riaditeľstvo prekladu, ktoré v roku 2012 zamestnávalo 924 osôb, čo predstavuje väčšinu zamestnancov ESD.
Podľa informácii Generálneho riaditeľstva tlmočníctva EK pracuje v tomto úrade 793 prekladateľov, ktorí tlmočia pre Komisiu, Radu, ECOSOC a Radu regiónov.
Nepravda Trvalý odkaz
My schválime (v EP, pozn.) za jeden týždeň viac legislatívy ako Národná rada za dva za tri roky.
Stručný prehľad (doc) legislatívnej činnosti NR SR v VI. volebnom období, pripravený k 14.2.2014, čo predstavovalo 32 zasadnutí, uvádza legislatívnu činnosť NR SR. Počas tohto obdobia bolo schválených celkom 227 zákonov. Jednotlivo za rok 2012 to bolo 83, za rok 2013 to bolo 137 a za 4 zasadnutia v roku 2014 to bolo 7 prijatých zákonov.
Na webovej stránke europa.eu sa objavila správa (pdf) s odpoveďami na najčastejšie kladené otázky týkajúce sa Európskeho parlamentu. Táto správa priniesla časť s názvom Parlament v číslach (str.8). V tejto časti bolo rozoberané obdobie rokov 2009-2012.
,,Od júla 2009 do januára 2012 Parlament pozmenil, doplnil a odhlasoval 238 legislatívnych textov".
,,Parlament je pri rozhodovaní o rozpočte a výdavkoch EÚ a tiež pri schvaľovaní účtov EÚ (tzv. „udelenie absolutória“) rovnocenným partnerom členských štátov. V období od júla 2009 do januára 2012 Parlament prijal 98 takýchto rozhodnutí."
,,Okrem legislatívnych rozhodnutí a rozhodnutí týkajúcich sa rozpočtu Parlament schválil 258 iniciatívnych správ a 281 uznesení".
,,V období od júla 2009 do januára 2012 poslanci na plenárnych zasadnutiach schválili celkovo 380 legislatívnych dokumentov."
,,Parlamentné výbory a politické skupiny poslancov EP predložili na plenárnych zasadnutiach 13.398 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, z ktorých bolo 6.633 pozmeňovacích návrhov schválených".
Aj v prípade, pokiaľ by sme všetky tieto čísla sčítali a považovali za "legislatívu" (čo by pravdepodobne predstavovalo širšiu definíciu ako tá využitá pre NR SR), v sumáre sa nebude jednať o číslo, ktoré by sedelo s tým Vladimíra Maňku. V sumáre sa jedná o číslo 7630 prijatých legislatívnych dokumentov za obdobie júl 2009-január 2013, čo predstavuje 31 mesiacov. Naopak za obdobie rokov apríl 2012-január2014, čo predstavuje 22 mesiacov, bolo na SR schválených 227 legislatívnych rozhodnutí.
Jednoduchým prepočtom 31 mesiacov, ktoré potreboval Európsky parlament na schválenie 7630 legislatívnych krokov na týždne, nám vyjde približný počet schválenej legislatívy za jeden týždeň:
31*4=124
7630/124= 61,53
Na základe tohto výpočtu môžeme určiť, že EP za týždeň schváli približne 62 legislatívnych dokumentov (a to aj vrátane schválených pozmeňovacích návrhov, pozn.). To však nepredstavuje väčšie číslo ako počet schválených zákonov NR SR za obdobie 22 mesiacov, a teda ani nie 2-3 rokov. Výrok teda hodnotíme ako nepravdivý.
Nepravda Trvalý odkaz
Lisabonská zmluva umožňuje národnému parlamentu vyjadriť sa k EÚ legislatíve. Slovenský parlament to využil len raz.
Hoci je pravda, že Lisabonská zmluva garantuje národným parlamentom možnosť vyjadriť sa k legislatíve Európskej únie (EÚ), NR SR túto možnosť využila štyrikrát, nie raz. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Lisabonská zmluva ako jedna zo zakladateľských zmlúv a súčasť primárneho práva EÚ bola podpísaná 13. decembra 2007 a nadobudla účinnosť 1. decembra 2009. NR SR ju po komplikovaných politických udalostiach ratifikovala 10. apríla 2008.
Pre postavenie a právomoci národných parlamentov vo vzťahu k európskej legislatíve a jej pripomienkovaniu sú relevantné najmä Protokoly 1 a 2 k Lisabonskej zmluve. V článku 6 Protokolu 2 sa skutočne zakotvuje právomoc, o ktorej sa zmieňuje podpredseda Smeru-SD: "Do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu v úradných jazykoch Únie môže ktorýkoľvek národný parlament alebo ktorákoľvek komora národného parlamentu poslať predsedom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Je vecou každého národného parlamentu alebo každej komory národného parlamentu, aby sa prípadne poradili s regionálnymi parlamentmi so zákonodarnými právomocami."
I keď všeobecná interpretácia tejto právomoci národných parlamentov a teda aj NR SR v podaní V. Maňku je správna, inak je tomu pri uvedení počtu prípadov, kedy slovenský parlament túto možnosť využil. Podľa databázy odôvodnených stanovísk (reasoned opinion) totiž išlo o štyri prípady a nie iba jeden.V tabuľke, ktorú z dostupných údajov zostavil britský parlament sa uvádza počet troch "reasoned opinion" slovenského parlamentu. Ani v jednom prípade číslo nezodpovedá tomu, ktoré hovorí Vladimír Maňka.
Pravda Trvalý odkaz
Pán poslanec Maňka a ďalší jeho štyria kolegovia za SMER 5. februára tohto roku zdvihol ruku za tzv. Nový rámec pre energetiku a klimatické zmeny.
Podľa VoteWatch.eu hlasovali všetci europoslanci zo strany SMER-SD (Vladimír Maňka, Monika Flašíková-Beňová, Katarína Neveďalová, Monika Smolíková a Boris Zala) v súlade so svojou frakciou S&D 5. februára 2014 za Rámec pre klimatické zmeny a energetiku do roku 2030. Tento návrh prešiel s podporou 341 hlasov voči 263 proti a 26 nehlasujúcim.
Slovenskí europoslanci za frakciu EPP (Edit Bauer, Eduard Kukan, Miroslav Mikolášik, Anna Záborská a Peter Štastný) hlasovali proti, rovnako ako Jaroslav Paška za EFD. Sergej Kozlík za ALDE sa hlasovania nezúčastnil.
| Edit BAUER |  EPP |
 Slovakia |
 |
Loyal |
| Monika FLAŠÍKOVÁ BEŇOVÁ |  S&D |
Slovakia |
 |
Loyal |
| Sergej KOZLÍK |  ALDE/ADLE |
Slovakia |
 |
Absent |
| Eduard KUKAN | EPP |
Slovakia |
|
Loyal |
| Vladimír MAŇKA | S&D |
Slovakia |
|
Loyal |
| Miroslav MIKOLÁŠIK | EPP |
Slovakia |
|
Loyal |
| Alajos MÉSZÁROS | EPP |
Slovakia |
|
Loyal |
| Katarína NEVEĎALOVÁ | S&D |
Slovakia |
|
Loyal |
| Jaroslav PAŠKA |  EFD |
Slovakia |
|
Loyal |
| Monika SMOLKOVÁ | S&D |
Slovakia |
|
Loyal |
| Boris ZALA | S&D |
Slovakia |
|
Loyal |
| Anna ZÁBORSKÁ | EPP |
Slovakia |
|
Loyal |
| Peter ŠŤASTNÝ | EPP |
Slovakia |
|
Loyal |
