V nedelnej diskusnej relácii na Jednotke sa stretol súcasný minister spravodlivosti Tomáš Borec s Miroslavom Kadúcom (OLaNO), clenom Ústavnoprávneho výboru NR SR. Ich diskusia sa, podobne ako tá medzi Robertom Ficom a Pavlom Hrušovským, zameriavala najmä na problémy súdnictva na Slovensku. Minister Borec si v našich štatistikách pripísal jeden nepravdivý a jeden zavádzajúci výrok. Za zavádzajúce sme hodnotili jeho tvrdenie, že zákon o advokácii, ktorý do parlamentu predložila jeho vláda, bol podla neho už pripravený predchádzajúcou vládou a ministerkou spravodlivosti Luciou Žitnanskou. V skutocnosti je to ale práve predlženie koncipientskej doby, ktorá priniesla kritiku za znevýhodnovanie mladých absolventov škôl, ktorá bola do zákonu zakomponovaná novou vládou a ktorú Lucia Žitnanská sama v parlamente navrhovala skrátit. Minister okrem toho nepravdivo uvádza, že z justicnej reformy predchádzajúcej ministerky Žitnanskej je Ústavným súdom pozastavená úcinnost iba v jednom prípade - zákona o sudcoch. V skutocnosti Ústavný súd pozastavil úcinnost aj u druhého zákona - zákona o prokuratúre. Druhý diskutujúci Miroslav Kadúc z našej analýzy vyšiel s jedným nepravdivým výrokom, ked (nepochopitelne) tvrdil, že vláda Smeru bola pri rezorte spravodlivosti posledných 8 rokov, z toho 6 ho mala priamo pod kontrolou. V skutocnosti z posledných 8 rokov vládol Smer samozrejme iba 6, pricom v prvej vláde Roberta Fica rezort spravodlivosti spadal pod HZDS.
Tak v podstate išlo o to, že od vzniku samostatného Slovenska vlastne sa snažili všetky vlády chrániť záujmy obyvateľov, alebo nájomcov týchto reštituovaných domov, pretože si nemohli dovoliť platiť jednoducho trhové nájomné. S tým, že ani v ďalšom priebehu sa nemenil proste nejakým spôsobom status tých, ktorí boli vlastníci týchto reštituovaných nehnuteľností a ktorí vlastne doplácali na to, že nemali možnosť tieto svoje nehnuteľnosti prenajímať za trhovú cenu. Čiže Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že prišlo k porušenie majetkových práv týchto sťažovateľov.
Minister správne interpretuje rozhodnutie (momentálne je dostupné iba anglické znenie) Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. januára 2014 v prípade "Bittó a ostatní vs. Slovensko", v ktorom reštituenti namietali rozpor regulácie nájomného s právom na slobodné užívanie majetku. (pozri tiež článok TASR)

