Tak v podstate išlo o to, že od vzniku samostatného Slovenska vlastne sa snažili všetky vlády chrániť záujmy obyvateľov, alebo nájomcov týchto reštituovaných domov, pretože si nemohli dovoliť platiť jednoducho trhové nájomné. S tým, že ani v ďalšom priebehu sa nemenil proste nejakým spôsobom status tých, ktorí boli vlastníci týchto reštituovaných nehnuteľností a ktorí vlastne doplácali na to, že nemali možnosť tieto svoje nehnuteľnosti prenajímať za trhovú cenu. Čiže Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že prišlo k porušenie majetkových práv týchto sťažovateľov.

Minister správne interpretuje rozhodnutie (momentálne je dostupné iba anglické znenie) Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. januára 2014 v prípade "Bittó a ostatní vs. Slovensko", v ktorom reštituenti namietali rozpor regulácie nájomného s právom na slobodné užívanie majetku. (pozri tiež článok TASR)

Sťažovateľmi boli v tomto prípade reštituenti nájomných bytov, ktorým boli po roku 1989 v rámci majetkových reštitúcií tieto byty odovzdané späť do vlastníckych práv. Do konfliktu sa následne dostali právo osobného užívania bytov bývalých nájomcov s právom na slobodné užívanie majetku vlastníkov bytov po reštitúcií (pozri bližšie článok portálu investujeme.sk). 
Štát tento konflikt vyriešil zmenou práva osobného užívania na nájom, prípadne spoločný nájom na dobu neurčitú ak šlo o právo spoločného užívania (pozri článok JUDr. J. Grnama, v Bulletine slovenskej advokácie, dostupný tu). Táto zmena zaviedla povinnosť nájomcov platiť nájom vlastníkom bytov (reštituentom) s tým, že môžu tieto byty naďalej obývať. Zároveň však bolo toto nájomné zaťažené reguláciou, nájomníci by si totiž nemohli dovoliť platiť trhové nájomné ani zabezpečiť iné ubytovanie - pozri napr. článok denníka Pravda). 
Podrobne sa touto témou zaoberá tiež portál OZ vlastníkov nehnuteľností s regulovaným nájmom "regulovanenajomne.sk"
 

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Súdnictvo na Slovensku

V nedelnej diskusnej relácii na Jednotke sa stretol súcasný minister spravodlivosti Tomáš Borec s Miroslavom Kadúcom (OLaNO), clenom Ústavnoprávneho výboru NR SR. Ich diskusia sa, podobne ako tá medzi Robertom Ficom a Pavlom Hrušovským, zameriavala najmä na problémy súdnictva na Slovensku. Minister Borec si v našich štatistikách pripísal jeden nepravdivý a jeden zavádzajúci výrok. Za zavádzajúce sme hodnotili jeho tvrdenie, že zákon o advokácii, ktorý do parlamentu predložila jeho vláda, bol podla neho už pripravený predchádzajúcou vládou a ministerkou spravodlivosti Luciou Žitnanskou. V skutocnosti je to ale práve predlženie koncipientskej doby, ktorá priniesla kritiku za znevýhodnovanie mladých absolventov škôl, ktorá bola do zákonu zakomponovaná novou vládou a ktorú Lucia Žitnanská sama v parlamente navrhovala skrátit. Minister okrem toho nepravdivo uvádza, že z justicnej reformy predchádzajúcej ministerky Žitnanskej je Ústavným súdom pozastavená úcinnost iba v jednom prípade - zákona o sudcoch. V skutocnosti Ústavný súd pozastavil úcinnost aj u druhého zákona - zákona o prokuratúre. Druhý diskutujúci Miroslav Kadúc z našej analýzy vyšiel s jedným nepravdivým výrokom, ked (nepochopitelne) tvrdil, že vláda Smeru bola pri rezorte spravodlivosti posledných 8 rokov, z toho 6 ho mala priamo pod kontrolou. V skutocnosti z posledných 8 rokov vládol Smer samozrejme iba 6, pricom v prvej vláde Roberta Fica rezort spravodlivosti spadal pod HZDS.