Krátko po tom, ako polícia zadržala bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku, sa v O päť minúť dvanásť stretli Béla Bugár (Most-Híd) a Michal Truban (PS/Spolu).
Tento fact check vznikol aj vďaka podpore projektu „Zvýšenie kvality verejnej debaty a rozoznávania neprávd v predvolebnej kampani a po nej” Fondom pre transparentné Slovensko pri Nadácii Pontis.
musíte mať 30 dní pred teda prvým, teda medzi prvým a druhým čítaním (zákona v parlamente, pozn.)
Medzi prvým a druhým čítaním návrhu zákona v národnej rade existuje 30-dňová lehota, v priebehu ktorej sa k návrhu môže vyjadriť vláda. Výrok hodnotíme ako pravdivý.
V rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa píše:
“Ak návrh zákona podajú výbory alebo poslanec a ak návrh zákona spĺňa ustanovené náležitosti a národná rada sa uzniesla, že ho prerokuje v druhom čítaní, predseda národnej rady doručí návrh zákona vláde a požiada ju o zaujatie stanoviska v lehote do 30 dní.
Vláda zašle stanovisko predsedovi národnej rady. Ak vláda v 30-dňovej lehote nezaujme stanovisko, rokuje sa o návrhu zákona aj bez tohto stanoviska. Ak vláda doručí stanovisko dodatočne, možno ho zohľadniť.”
My sme fakt sa dohodli, dohodli sme sa s SMK na vytvorení volebnej strany, Strana regiónov Most SMK. Myslím, že to bolo štvrtok, v nedeľu tá strana mala MKDA, urobila kongres, zmenila názov strany, navolila ľudí z SMK, ľudí z Mostu-Híd, urobili zápisnicu a čakali len na rozhodnutie samozrejme nás, a SMK, v utorok my sme to odsúhlasili a samozrejme v utorok večer… Oni to odmietli, medzitým, čo sa stalo, no zavolali im samozrejme z Maďarska, lebo Orbán povedal, že máme, maďarská vláda, máme ešte pod nechtom triesku tvaru Mostu-Híd, treba to odstrániť, tak sa snažia.
MKS aj Most interpretujú rokovania o predvolebnej spolupráci rôzne. MKS hovorí o tom, že Most nechcel vylúčiť spoluprácu so Smerom. Béla Bugár naopak naznačil, že za zlyhaním rokovaní môže byť maďarský premiér Viktor Orbán. Keďže rokovania a skutočné dôvody sú interné z verejných zdrojov ich overiť nemožno, hodnotíme tvrdenie Bélu Bugára ako neoveriteľné.
Most-Híd a SMK o volebnej spolupráci rokovali už v auguste 2019. SMK vtedy nesúhlasilo s tým, aby bol Béla Bugár na čele spoločnej koalície. V októbri sa strany dohodli na spoločnej kandidátke - pribudla na ňu MKDS.
Predsedníctvo SMK dohodu o pár dní odmietlo, podľa nich mala byť na kandidátke aj novovzniknutá strana Spolupatričnosť. Tá však spolu s Maďarským fórom odmietala spoluprácu s Bélom Bugárom. Rokovania všetkých piatich maďarských strán tak pokračovali.
Definitívne padli 31. októbra. SMK tvrdí, že Most a MKDA nevylúčili spoluprácu so Smerom, podmienili ju konsenzom v koalícii. Rovnako stretnutie opísala aj hovorkyňa strany Spolupatričnosť.
Most, naopak, hovorí, že o nekorektnom postoji partnerov. „Delegácia Mosta-Híd na posledné stretnutia prišla s kompromisnými riešeniami. Navrhovali sme, aby strany z tejto spolupráce okrem ĽSNS, SNS, Smeru-SD vylúčili aj OĽaNO,” tvrdí strana.
Béla Bugár neskôr pre TASR na margo zlyhania spoločnej strany povedal, že „dalo by sa to, pokiaľ by delegácia, s ktorou sme rokovali, držala dohodu. Aj u predsedu SMK (Józsefa Menyhárta, pozn. TASR) sme počuli, že nebude žiadny vplyv zo zahraničia a že aj oni chcú mať stranu samostatnú. Podľa mňa toto najviac prekážalo Fideszu.“
Ja sám som bol v niekoľkých obciach, kde napr. Kotlebovci mali že až 80 %, 30 % Smer-SD podobne 14 %.
Z vyjadrenia Michala Trubana v relácii O 5 minút 12 nie je jasné, o ktorých konkrétnych obciach hovorí.
Na svojom Facebooku v januári 2019 informoval, že spoločne so svojím tímom navštívili štyri obce v Banskobystrickom kraji, v ktorých mala Ľudová strana Naše Slovensko vo voľbách do Európskeho parlamentu 2019 a v parlamentných voľbách 2016 silnú podporu voličov. Jedná sa o obce Dolná Trnávka, Hrlica, Selce a Rákoš. Výrok pokladáme za pravdivý.
Podľa výsledkov parlamentných volieb 2016 a volieb do Európskeho parlamentu 2019 v týchto štyroch obciach majú strany ĽSNS a Smer-SD silnú podporu. Jedná sa o malé obce s menším počtom oprávnených voličov.
Obec Dolná Trnávka
eurovoľby - ĽSNS 37 % (40 hlasov), Smer-SD 8 % (9 hlasov)
parlament - ĽSNS 31 % (69 hlasov), Smer-SD 14 % (32 hlasov)
Obec Hrlica
eurovoľby - ĽSNS 82 % (14 hlasov), Smer-SD 6 % (1 hlas)
parlament - ĽSNS 21 % (5 hlasov), Smer-SD 33 % (8 hlasov)
Obec Selce
eurovoľby - ĽSNS 69 % (9 hlasov), Smer-SD 0 %
parlament - ĽSNS 20 % (11 hlasov), Smer-SD 28 % (15 hlasov)
Obec Rákoš
eurovoľby - ĽSNS 49 % (22 hlasov), Smer-SD 24 % (11 hlasov)
parlament - ĽSNS 32% (38 hlasov), Smer-SD 40 % (48 hlasov)
Sme sa nedohodli na nejakej veľkej koalícii, aj keď my sme chceli, ale pán Andrej Kiska to odmietol.
Ponuku PS/Spolu na trojkoalíciu so Za ľudí Andrej Kiska odmietol. Výrok Michala Trubana preto hodnotíme ako pravdivý.
Ešte pred oficiálnym vznikom strany Za ľudí predstavitelia PS/Spolu Michal Truban a Miroslav Beblavý vyzývali Andreja Kisku, aby sa pridal so svojou stranou k ich koalícii. Prvé rokovanie sa udialo v máji 2019 pred voľbami do Európskeho parlamentu. K dohode nedošlo, PS a Spolu odmietli, aby bol Kiska lídrom spoločnej kandidátky a aby polovicu z nej tvorili jeho ľudia.
Na ustanovujúcom sneme strany Za ľudí v septembri 2019 Miroslav Beblavý opätovne vyzval k vytvorení spoločnej koalície (cca 48:00). Odôvodňoval to aj prieskumom verejnej mienky, podľa ktorého by si 80 % voličov PS/Spolu a 90 % voličov Za ľudí želalo, aby trojkoalíciu vytvorili. Kiska takúto spoluprácu na trojkoalíciu v októbri odmietol.
Aj sám Kiska navrhol vytvoriť širokú koalíciu s názvom Blok zmeny, ktorej súčasťou by boli všetky demokratické opozičné strany. Predstavy o vzniku veľkej koalície však boli málo pravdepodobné.
Rokovania o predvolebnej koalícii sa nakoniec konali medzi stranami SaS, PS/SPOLU a Za ľudí. Tie však skončili neúspechom, najmä kvôli podmienke Andreja Kisku o vytvorení šesťkoalície, teda aj s KDH a OĽaNO. Igor Matovič aj Alojz Hlina tento návrh odmietli.
Strana Za ľudí kandiduje v parlamentných voľbách 2020 samostatne. Napriek tomu sa však Za ľudí pridala k už existujúcej dohode o neútočení, ktorú s PS/Spolu v júli 2019 podpísalo mimoparlamentné hnutie KDH. 16. decembra 2019 sa k dohode pridala aj opozičná strana SaS.
My sme zastali napr. to, aby pani Jankovská mohla byť napr. povedzme, v akom súde už neviem.
Pri nominácií Moniky Jankovskej na post členky Súdnej rady koaličná strana Most-Híd, ale predovšetkým vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), odmietli jej nomináciu. Tvrdenie Bélu Bugára preto hodnotíme ako pravdivé.
Monika Jankovská sa v roku 2012 stala štátnou tajomníčkou ministerstva spravodlivosti, pričom si pozastavila výkon funkcie sudkyne Krajského súdu v Trenčíne. V roku 2016 kandidovala do parlamentu za Smer-SD, no neuspela. V roku 2017 ju poslanec Smeru a šéf ústavnoprávneho výboru Róbert Madej navrhol na členku v súdnej rade.
Vtedajšia ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) trvala na tom, že v Súdnej rade nemajú sedieť politici ani sudcovia. Za Žitňanskú sa jednoznačne postavil Most-Híd. Vyhlásil, že Jankovskú nepodporí a ak ju koalícia zvolí s pomocou opozície, bude to považovať za zásadné porušenie koaličnej zmluvy.
Mediálny poradca bývalého premiéra Fica a poslanec Smeru Erik Tomáš povedal, že „Smer sa pri všetkých otázkach vrátane personálnych bude správať tak, aby bol v koalícii pokoj a mohla v pokoji pokračovať ďalej.“
Monika Jankovská sa členkou Súdnej rady nestala.
