Gyula Bárdos
Filtre
Čo hovoria v Threeme, koho tam potrebujú? Dobroša (…) a Harabina tam musíme dostať, aby sme mohli zostať tam.
Marián Kočner v políciou zaistenej komunikácii cez aplikáciu Threema Norbertovi Bödörovi píše, že „jediná možnosť je, že sa Harabin stane prezidentom, ja s Glváčom dosvedčíme, že bral Jaro od nás úplatky a Harabin ho odvolá“.
Kočner tiež napísal, že odstavenie Dobroša (prezývka Dobroslava Trnku) z funkcie generálneho prokurátora považuje za najväčšie chyby šéfa (Roberta Fica). Výrok Gyulu Bárdosa preto hodnotíme ako pravdivý.
Tí, ktorí zostali v SMK, tých ľudí tam nenájdete (v spise Gorila, pozn.)… Tí, ktorí majú, sú inde.
Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006 - teda v čase, keď bolo súčasťou vládnej koalície aj SMK.
Ústavný súd v minulosti rozhodol, že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne.
Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali, že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.”
Medzi hlavné osoby, ktoré sa v spise či nahrávke spomínajú alebo v nich priamo vystupujú, patrí aj Anna Bubeníková. Okrem nej tiež Gabriel Palacka, Jirko Malchárek.
V spojitosti s SMK boli sa v kauze Gorila objavuje Oszkár Világi, Vladimil Podstránsky, László Gyurovszky, Miklós Duray, Daniel Végh, Štefan Czucz, Miroslav Wollner. Ani jeden z týchto ľudí sa dnes na kandidátke Magyar Közösségi Összefogás – Maďarská komunitná spolupatričnosť nenachádza. Výrok Gyulu Bárdosa preto hodnotíme ako pravdivý.
Prečítajte si tú Gorilu a moje meno tam určite nenájdete ani raz.
V spise Gorila sú spomenutí viacerí expolitici či ľudia blízki SMK, Gyula Bárdos však nie. Jeho tvrdenie preto považujeme za pravdivé.
Spis Gorila, ktorý sa na internete objavil v roku 2011, opisuje stretnutia Jaroslava Haščáka z Penty s vplyvnými politikmi. Rozprávajú sa okrem iného o províziách pri štátnych obchodoch z rokov 2005 a 2006 - teda v čase, keď bolo súčasťou vládnej koalície aj SMK.
Ústavný súd v minulosti rozhodol, že Slovenská informačná služba vyhotovila nahrávky z akcie Gorila nezákonne.
Zároveň ústavní sudcovia v roku 2019 pri inej veci skonštatovali, že „existencia prepisov spisu Gorila je nespochybniteľná (otázka autenticity je inou otázkou)” a „ide o závažnú celospoločenskú tému, ku ktorej médiá musia mať možnosť vyjadrovať sa.”
Medzi hlavné osoby, ktoré sa v spise či nahrávke spomínajú alebo v nich priamo vystupujú, patrí aj Anna Bubeníková. Okrem nej tiež Gabriel Palacka, Jirko Malchárek.
V spise sa spomínajú mená ľudí spájaných s SMK, meno Gyula Bárdos v ňom však nie je.
„Kauza Gorila sa údajne sčasti týka aj bývalej Strany maďarskej koalície. Avšak Strana maďarskej komunity nie s ňou totožná, očista strany sa vykonala v rokoch 2007 až 2010, uviedol v októbri 2019 hovorca Strany maďarskej komunity.“
Keby to myslel vážne, tak sme sa mohli dohodnúť, ale kvôli tomu sme sa nedohodli s Mostom lebo on nepustil ruku Smeru, to znamená že on (Béla Bugár, pozn.) nepovedal, že nepôjde so Smerom.
MKS aj Most interpretujú rokovania o predvolebnej spolupráci rôzne. Keďže tie interné a z verejných zdrojov ich overiť nemožno, hodnotíme tvrdennie Gyulu Bárdosa ako neoveriteľné.
Most-Híd a SMK o volebnej spolupráci rokovali už v auguste 2019. SMK vtedy nesúhlasilo s tým, aby bol Béla Bugár na čele spoločnej koalície. V októbri sa strany dohodli na spoločnej kandidátke - pribudla na ňu MKDS.
Predsedníctvo SMK dohodu o pár dní odmietlo, podľa nich mala byť na kandidátke aj novovzniknutá strana Spolupatričnosť. Tá však spolu s Maďarským fórom odmietala spoluprácu s Bélom Bugárom. Rokovania všetkých piatich maďarských strán tak pokračovali.
Definitívne padli 31. októbra. SMK tvrdí, že Most a MKDA nevylúčili spoluprácu so Smerom, podmienili ju konsenzom v koalícii. Rovnako stretnutie opísala aj hovorkyňa strany Spolupatričnosť.
Most, naopak, hovorí, že o nekorektnom postoji partnerov. „Delegácia Mosta-Híd na posledné stretnutia prišla s kompromisnými riešeniami. Navrhovali sme, aby strany z tejto spolupráce okrem ĽSNS, SNS, Smeru-SD vylúčili aj OĽaNO,” tvrdí strana.
V septembri 2019 sa Béla Bugár nechcel vyjadrovať k povolebnej spolupráci, vylúčil z nej iba strany ĽSNS a Vlasť. Spoluprácu so Smerom nevylúčil ani v rozhovore pre DenníkN 31. októbra. Urobil tak až 12. januára 2020 v relácii Na telo.
Tlačový tajomník MKS Róbert Králik pre Demagóg.SK uviedol, že z ich strany je tvrdenie pravdivé, no pripúšťa, že zo strany verejnosti je neoveriteľné.
Preto sme sa spojili, preto určite budeme v Národnej rade, lebo Strana maďarskej komunity, ktorá vždy mala viac ako 4 % aj teraz má takúto podporu.
Vo voľbách 2016 získala SMK-MKP 4,04 percenta hlasov, v roku 2012 4,28 percenta a v roku 2010 4,33 percenta.
Koncom novembra podpísala SMK spolu s Maďarským fórum a Spolupatričnosťou memorandum o volebnej spolupráci, výsledkom ktorého je spoločná kandidátka s názvom Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS).
Focus je od novembra nameral 3,5 / 4,3 / 3,7 / 4 percentá. AKO jej namerala 2,2 / 2,5 / 3,2 percenta.
Tvrdenie Gyulu Bárdosa preto hodnotíme ako ešte pravdivé.
