Vazil Hudák

Born on: 18.10.1964, Bardejov
Education: Moscow State Institute of International Relations, Moscow
Charles University in Prague, Faculty of Law
Harvard Business School, Boston
Professional career:
1990-1991 Federal Ministry of Foreign Affairs, officer
1991-2006 EastWest Institute (Atlanta, New York, Brussels, Prague), vice-president for programmes
2006-2010 Citigroup (Prague/London), vice-president for cooperation with public institutions in Central and Eastern Europe
2010-2011 J.P.Morgan Chase Bank (London), Industry Head for Public Sector – Eastern Europe
2012 State Secretary of the Ministry of Finance of the Slovak Republic
Other training:
1992 Leadership Development Training, New York
2006 Turbo training for Transaction banking, London
2011 Complete Manager, London
Language skills:
English language – state examination, level 5
Russian language – state examination, level 5
French language – state examination, level 4
Polish language – conversational

Zdroj: financie.gov.sk
Foto zdroj: financie.gov.sk

Filtre

Oblasť

Pravdivosť

TIP

Kliknite na graf pre filtrovanie podľa pravdivosti výroku daného politika

Pravda Trvalý odkaz

Vieme veľmi dobre, že Enel sa snažil predať tých svojich 66 % v rámci Slovenských elektrární…

Talianska spoločnosť Enel v roku 2014 oficiálne oznámila zámer odpredať svoj 66% podiel v spoločnosti Slovenské elektrárne a.s., odvtedy záujem o jeho odkúpenie prejavilo niekoľko spoločností. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Podľa informácií webstránky Slovenských elektrární a.s. odkúpila talianska spoločnosť Enel v roku 2004 66% podiel na vlastníctve Slovenských elektrární, čo predstavovalo 839 000 000 eur.
Enel oznámil zámer odpredať svoj podiel v júli 2014. K súčasným snahám o predaj tohto podielu viedli napríklad kauzy spojené s Vodnou elektrárňou Gabčíkovo a tiež obviňovania zo strany slovenskej vlády. Výroky súvisiace s týmito kauzami riešil Demagog.sk už v minulosti, napríklad 15.marca 2015 v relácii V politike. Ako informuje Denník N, hlavným oficiálnym dôvodom pre predaj podielu je zadĺženosť spoločnosti Enel. Agentúra Reuters tiež informuje o potenciálnych kupujúcich- české spoločnosti ČEZ a Energetický a průmyslový holding, fínska spoločnosť Fortum, konzorcium slovenskej spoločnosti Slovnaft a maďarského štátneho energetického podniku MVM Group a záujem tiež prejavila čínska spoločnosť CNNC.
O rozhodnutí predať časť svojich aktív, medzi ktorými je aj podiel v spoločnosti Slovenské elektrárne, a tiež o možnom scenári vývoja pri predaji, informuje napríklad aj TREND.

Vazil Hudák

Nepravda Trvalý odkaz

Fínsko má proste deficit nad 3 %, dokonca 4 %. Zadlženosť, ktorá rastie, ktorá vyrástla nad 60 %.

Vazil Hudák hovoril o vládnom deficite Fínskej republiky, ktorý mal v roku 2014 výšku 3,2 % HDP. Celková zadĺženosť Fínska v roku 2014 predstavovala 59,3% HDP. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Deficit Fínska, hodnota ktorého je podľa Eurostatu aj podľa Štatistického úradu Fínska v súčasnej dobe nad tromi percentami, je vôbec najvyšším deficitom za posledné roky vo Fínsku. Krajina mala po dlhé roky nižšie výdavky ako príjmy, no deficit od roku 2008 stúpa.

Zadĺženosť Fínskej republiky vzhľadom na HDP bola pre rok 2014 vo výške 59,3 % (v súčasnosti by to malo byť podľa iného zdroja 59,4 %). Zadlženosť Fínska sa za posledné roky zväčšuje, najnižšia za posledné roky bola v roku 2009 a to necelých 40 %.

Vazil Hudák

Nepravda Trvalý odkaz

…tam sme videli na tom zozname, že jedno z najvyšších miest z hľadiska rebríčku kvality podnikateľského prostredia, určite možno najvyššie v rámci Európy, má Fínsko.

Na základe údajov indexu ekonomickej slobody Herritage foundation Fínsko patrí medzi krajiny Európy, ktoré dosahujú najlepšie výsledky v rámci rebríčku kvality podnikateľského prostredia. V indexe, ktorý pri vyhodnocovaní celkového skóre krajín analyzuje desať aspektov tvoriacich finálne číslo ich ekonomickej slobody, patrí Fínsku v kategórií slobody podnikania (business freedom) 2.miesto v rámci európskeho regiónu spomedzi 43 krajín. Prvé miesto však patrí Dánsku. V rámci sveta sa Fínsko taktiež nenachádza medzi prvými štátmi. V rebríčku Svetovej banky Doing Business sa Fínsko nachádza na 9. priečke za európskymi krajinami Dánsko a Nórsko. Výrok ako celok hodnotíme ako nepravdivý.

V indexe ekonomickej slobody Heritage Foundation je skóre Fínska 73.4 zo 100
možných bodov, čo ho umiestňuje na 19. priečke najslobodnejších ekonomík v roku
2015. Od minulého roku sa toto skóre nezmenilo. Fínsko sa nachádza na 9. mieste
v rámci 43 krajín európskeho regiónu a jeho celkové skóre je výrazne
nad svetovým priemerom (60.4 bodov). Patrí ku krajinám s najlepšími výsledkami z 10
meraných kategórií v Európe i vo svete a naďalej ostáva dynamickou a flexibilnou
ekonomikou. Avšak za posledných päť rokov jeho rýchly rast ekonomickej slobody
skončil poklesom v slobode podnikania, menovej stabilite a kontrole
štátnych výdavkov, pričom ekonomický rast takisto stagnoval.

Priamo v analyzovanej kategórií slobody podnikania (business freedom) dosahuje 92.6 bodov, čo je v rámci regionálneho rebríčka druhá najvyššia dosiahnutá hodnota. Prvé miesto podľa najnovších výsledkov obsadilo Dánsko. Sloboda podnikania je v indexe celkovým
ukazovateľom efektivity vládnej regulácie pre podnikateľské prostredie.

Celkové skóre Fínska 2011 - 2015

Zdroj: The Heritage Foundation

Slovensko je v tomto indexe
umiestnené na 50. mieste v rámci najslobodnejších ekonomík. Jeho skóre je
67.2 bodov, pričom za posledný rok vzrástlo o 0.8 bodu ako následok
zlepšenia v rámci slobody a boja proti korupcii, slobody
podnikania a rôznych iných aspektov právneho a regulačného rámca
pracovného trhu krajiny. V rámci 43 krajín v európskom regióne
obsadilo 22. priečku a jeho celkové skóre zodpovedá vyššej hodnote ako je svetový priemer. V kategórií slobody podnikania (business freedom) dosahuje 69.6 bodov.

Hodnotenie Slovenska 2011 - 2015

Zdroj: The Heritage Foundation

Vazil Hudák

Pravda Trvalý odkaz

Tiež viete, že v rámci daňovej licencie prvý rok podnikania je oslobodený od daňovej licencie. V prípade toho, že tam nie je zisk, je možné odpočítať túto daňovú licenciu, keď sa firma dostane do zisku.

Daňová licencia je minimálna daň, ktorú odvádzajú spoločnosti ktoré nevykazujú dostatočný zisk na platenie riadnej dane z príjmu. Podľa zákona o dani z príjmov je prvý rok podnikania skutočne oslobodený od daňovej licencie. Daňovú licenciu je taktiež možné odpočítať si od preddavku na daň, keď sa spoločnosť dostane do zisku, a to v troch po sebe idúcich zdaňovacích obdobiach. Výrok hodnotíme ako pravdivý.

Podľa zákona o dani z príjmu §46b:

"Daňová licencia právnickej osoby
(1) Daňovou licenciou je minimálna daň, po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2 alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu."

...

(5) Kladný rozdiel medzi daňovou licenciou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň (§ 42) najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach, nasledujúcich po zdaňovacom období, za ktoré bola daňová licencia zaplatená, a to len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu daňovej licencie.

...

(7) Daňovú licenciu neplatí daňovník
a) ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,"

Vazil Hudák

Zavádzanie Trvalý odkaz

Tak jednak čo sa týka daní z právnických osôb, tam veľmi dobre viete, že keď sa zdvihla táto daň a vlastne minulý rok sa znížila akurát o ten jeden percentuálny bod, hneď bolo, už pri tom zdvíhaní bolo jasne povedané, že ak sa zlepší situácia v rámci verejných financií, táto daň bude klesať postupne, čo sa stalo teda minulý rok.

Neexistuje dostupná informácia o tom, že by zvyšovanie dane z príjmov právnických osôb na začiatku roku 2013 bolo mienené ako prechodné riešenie. Vyjadrenie o možnom znižovaní dane je známe až po prvom znižovaní na konci roku 2013, keď premiér Fico pripustil možnosť poklesu jej sadzby na hodnotu až 20% v prípade priaznivého vývoja ekonomickej a finančnej situácie na Slovensku. Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Sadzba dane z príjmov pre právnické osoby v priebehu rokov 1993 až 2002 klesla zo 45 % na 25%. V roku
2004 sa pristúpilo k zníženiu daňovej sadzby pre právnické osoby
z 25 % na 19 % na základe daňovej reformy druhej Dzurindovej vlády, ktorá zaviedla jednotnú sadzbu dane z príjmov pre právnické i fyzické osoby. Od roku 2004 po 2012 sa daňové zisky zdaňovali sadzbou 19%. Na začiatku roku 2013 došlo
k zvýšeniu dane z príjmov právnických osôb na hodnotu 23 %, a pri fyzických osobách bola zavedená progresívna daň, čím bola zrušená rovná daň. Štát mal úpravou daní navyše získať 366 miliónov eur. V júni toho istého roku R. Fico
vyhlásil, že dane sa ďalej meniť nebudú napriek námietkam opozičného SDKÚ, ktoré
trvalo na 19-percentnej rovnej dani z príjmov právnických osôb: "Vôbec nerátame s tým, že by sme mali
znižovať alebo zvyšovať dane. Zostávame na tej istej úrovni ako teraz." (TASR)

Od 1. januára 2014 bola daň z príjmu právnických osôb znížená
z 23 na 22 %, teda na jej súčasnú hodnotu. Fico v decembri 2013
avizoval, že podnikatelia by sa ešte mohli dočkať ďalšieho zníženia. Podľa neho, pokiaľ sa bude na Slovensku dobre vyvíjať
ekonomická a finančná situácia, existuje možnosť poklesu sadzby na hodnotu 21 až
20 %.

Podľa svojich nedávnych vyhlásení (apríl 2015) Fico žiadne zmeny v rámci daňových sadzieb pre právnické osoby nepredpokladá.