A ľudia vždy a občania Slovenskej republiky majú vždy tendenciu voliť intenzívnejšie tam, kde majú pocit, že majú k tomu osobný vzťah. Preto štandardne najvyššiu účasť mávajú parlamentné a prezidentské voľby. K tomu hneď za nimi nasledujú starostovské voľby, … Čiže na treťom mieste sú vždy voľby starostov. Potom sú to voľby vyššieho územného celku. V prípade poslancov je účasť ešte veľká. Tá je asi na úrovni nejakých 25 – 30 %. Nepamätám si to číslo presne, ale v prípade županov druhého to málokedy presahuje 10 %.

Robert Kaliňák korektne uvádza poradie volieb podľa výšky ich volebnej účasti, avšak v prípade volieb do orgánov VÚC uvádza čísla, ktoré sa podstatne líšia od skutočnosti. Účasť v druhom kole doposiaľ nebola nikdy nižšia než 10 % a účasť v prvom kole bola vyššia než 25 % len raz, a to v roku 2001. Výrok preto hodnotíme ako nepravdivý.

Na základe dostupných údajov Štatistického Úradu SR sme vypočítali priemernú účasť voličov v jednotlivých voľbách. Údaje sú pre voľby od roku 1993 až do súčasnosti. R. Kaliňák správne uvádza poradie volieb podľa účasti, kde najvyššiu účasť majú parlamentné voľby, potom prezidentské a za nimi nasledujú voľby do orgánov samosprávy obcí a následne voľby do VÚC. Nižšie uvádzame graf.

R. Kaliňák však nesprávne uvádza údaj o účasti voličov pri voľbách do VÚC, v priemere je to pre prvé kolo 21,76 %, čo nie je v spomínanom intervale 25 - 30 %. V prvom kole bola účasť vo výške 26,03 % iba v roku 2001, čo sedí s uvádzaným intervalom. Pri ďalších voľbách však účasť bola vždy nižšia než 25 %. Pre druhé kolo je to v priemere 17,34 %, čo je výrazne viac než spomínaných 10 %. Najnižšia účasť v druhom kole volieb do orgánov VÚC bola v roku 2005, a to 11,07 %, čo vyvracia tvrdenia R. Kaliňáka, že účasť je málokedy vyššia než 10 %. Pre doplnenie uvádzame aj graf s detailnejším popisom účasti vo voľbách do orgánov VÚC.

Výrok bol spomenutý v

O 5 minút 12, Martin Strižinec

Nové volebné kódexy

V nedelnej diskusii sa stretli Robert Kalinák a Igor Matovic, aby diskutovali o zmenách, ktoré priniesli zákony schválené v NR SR minulý štvrtok, pricom pri svojej argumentácií o prípadnej zmene volebných obvodov výrazne zjednodušovali poznatky politickej vedy o vplyvoch volebného inžinierstva. Okrem tohto nedostatku bola takmer polovica ich tvrdení postavená na faktických omyloch.


Predstavitel vládnej strany SMER-SD tvrdil, že strane SaS sa za obdobie pät rokov podarilo získat len jedno poslanecké miesto v zastupitelstvách VÚC. V skutocnosti mala SaS jednu poslankynu VÚC už po volbách v roku 2009 a po posledných volbách v novembri 2013 má SaS vo VÚC až devät poslancov. Kalinák neuvádzal správne ani údaje o priemernej volebnej úcasti na Slovensku. V prvom kole VÚC nie je priemerná úcast 25-30 %, ale iba 21,8 % a na druhej strane, v druhom kole nie je priemerná úcast pod 10 %, ale pohybuje sa na úrovni 17,3 %, teda výrazne viac, ako tvrdil Kalinák.

Horšie je to, že sa minister vnútra snažil hovorit o trende volebnej úcasti v parlamentných volbách len na základe troch údajov, pricom ich má od roku 1990 k dispozícií osem. Výsledkom je jeho tvrdenie, že úcast vo volbách do NR SR rozhodne nemá klesajúcu tendenciu. V posledných dvoch volbách úcast síce mierne narástla, ale hovorit na základe troch údajov o trende nepovažujeme za korektné.

Kalinák si doberal Matovica a naznacoval, že strany ako OLaNO sú nestabilné, a aj preto ich poslanecký klub stratil už štyroch poslancov. Z ich klubu však odišli len traja. Matovic sa okamžite voci tomuto ohradil s vyhlásením, že OLaNO stratilo "najmenej (poslancov) zo štandardných politických strán". Avšak iba klub SaS opustilo viac poslancov ako klub OLaNO, pricom SMER-SD zatial nestratil žiadneho poslanca a Most-Híd opúšta len Andrej Hrnciar, ktorý oznámil, že tak spraví po májovej schôdzi.

Líder OLaNO tvrdil, že takmer polovica poslancov NR SR je z Bratislavy, lenže nie je to ani jedna tretina poslancov. Matovic tiež prehánal, že poslanci majú každý jeden pondelok volný, kedže vo výnimocných prípadoch sa rokuje aj v pondelok a navyše podla harmonogramu NR SR sú na niekolko pondelkov naplánované aj schôdze gestorských výborov. Tvrdil tiež, že clenovia novovznikajúcej Štátnej komisie pre volby budú mat 1,5-násobok priemerného platu a pritom ani nie je jasné, co budú robit. Nedávno prijatý zákon však presne popisuje konkrétne úlohy komisie.