V záverečnej sérii dokončujeme pilotné overovanie vyjadrení politikov na Facebooku, do ktorého sme sa pustili vďaka podpore Férovej nadácie O2 – viac sa dočítate na stránke Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Ak ste zvedaví na naše doterajšie analýzy, predchádzajúce diely nájdete medzi našimi článkami.
„Po viac ako sto rokoch sa kvôli vakcínam na Covid zmenila samotná definícia vakcíny. Už sa nehovorí o imunite, ako sme si zvykli pri vakcínach, ktoré sme dostali tak raz za život, ale o nejakej ochrane, ktorá, ako sa ukazuje, funguje len pár mesiacov.“
Erik Kaliňák, Smer – SD
Video na facebookovej fanpage
13. december 2021
Výrok hodnotíme ako zavádzajúci.
Erik Kaliňák hovorí o zmene definície vakcíny po sto rokoch, jedná sa však len o zmenu na stránke CDC. Vyvoláva týmto tvrdením dojem, ako keby dlhšie používané vakcíny poskytovali celoživotnú imunitu po jednej dávke alebo očkovaní raz za život, zatiaľčo pri vakcínach proti covidu-19 potrebujeme preočkovanie. V skutočnosti sa aj niektoré povinné očkovania preočkovávajú a základná očkovacia schéma takmer všetkých obsahuje tri dávky. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
Stránka amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) v sekcii Immunization: The Basics (Imunizácia: základy) nedávno zmenila vysvetlenie, ako funguje očkovanie.
Kaliňák naznačuje, že definíciu menili preto, že súčasné vakcíny na covid poskytujú len krátkodobú ochranu na rozdiel od vakcín, ktoré sme poznali doteraz. CDC však informácie menila naopak preto, že pôvodná formulácia o imunite vyvolávala nesprávny dojem, že vakcína má byť 100-percentne účinná, čo neplatí pre žiadnu existujúcu vakcínu.
Povinné očkovania na Slovensku sa tiež preočkovávajú a nedostávame ich raz za život. Očkovanie proti pneumokokom, ako aj tzv. hexavakcína (Záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusová hepatitída B, invazívne hemofilové nákazy a detská obrna) majú tri základné davky odporúčané v 3., 5. a 11. mesiaci života. Preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne je povinné v 6. a 13. roku života. Záškrt a tetanus sa následne preočkováva v 30 rokoch a každých 15 rokov.
O dĺžke účinnosti MMR vakcíny sa vedie v odborných kruhoch diskusia. Imunologický prehľad (.pdf, s. 18) na Slovensku z roku 2018 ukázal, že protilátky v krvi detí zaočkovaných MMR vakcínou proti mumpsu klesajú už u vekovej skupiny 5-9 rokov. V roku 2019 sa zmenil očkovací kalendár a druhá dávka vakcíny sa nedáva v 11., ale už v 6. roku života.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, ktoré je dobrovoľné, pozostáva z troch základných dávok a odporúča sa preočkovanie po 3 – 5 rokoch. Očkovanie proti hepatitíde môže byť jednodávkové s booster dávkou alebo trojdávkové.
„Veď o vakcíne Pfizer ste od začiatku tvrdili, že má 95-percentnú účinnosť – to znamená, že 95 percent zaočkovaných sa už nikdy nemalo nakaziť covidom.“
Erik Kaliňák, Smer – SD
Video na facebookovej fanpage
13. december 2021
Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Erik Kaliňák nehovorí pravdu pri interpretovaní výsledkov účinnosti vakcíny od spoločnosti Pfizer. 95-percentná účinnosť pri klinickej skúške nehovorí nič o dĺžke ochrany, ktorú poskytuje. Už v čase, keď vyšla, na to upozorňovali médiá aj farmaceutické spoločnosti. Kaliňák tiež vynecháva dôležité informácie, že v čase klinickej skúšky bol rozšírený pôvodný variant vírusu SARS-CoV-2, zatiaľčo momentálne Európa bojuje s delta variantom, nie je preto možné tieto situácie porovnávať.
V anglickej terminológii sa rozlišuje tzv. efficacy (účinnosť) a effectiveness (efektivita). Efficacy označuje výsledky lieku alebo vakcíny počas kontrolovanej štúdie, effectiveness jej reálnu účinnosť, keď sa začne používať medzi ľuďmi. Na schválenie WHO musia vakcíny v klinických skúškach dokázať účinnosť aspoň 50 percent.
Tretia fáza klinických skúšok vakcíny Comirnaty sa uskutočnila od 27. júla do 14. novembra 2020, výsledky preto nemohli byť výpovedné pre dlhšie časové obdobie, než sú tri mesiace. Jej výsledkom bola účinnosť na úrovni 95 percent.
Už v decembri 2020, teda v čase, kedy EMA schvaľovala vakcínu Comirnaty, polemizovali médiá o dĺžke ochrany, ktorú vakcína poskytuje. Moderna informovala aj o vývoji protilátok u 34 dobrovoľníkov, na základe ktorého usúdila, že dve dávky chránia aspoň štyri mesiace, nemala však viac informácii.
Albert Bourla, CEO Pfizeru, povedal na tlačovej konferencii 8. decembra 2020, že dĺžka trvania účinnosti vakcíny bude predmetom ďalšieho výskumu.
V období klinických skúšok Comirnaty bol rozšírený pôvodný variant SARS-CoV-2, proti ktorému boli vakcíny vyvíjané. V decembri 2020 sa začal šíriť tzv. britský alebo alfa variant (B.1.1.7). Na jar 2021 sa začal šíriť delta variant (B.1.617.2), voči ktorému sú vakcíny menej účinné, ich účinnosť časom klesá a nie je preto možné ich dnešnú účinnosť porovnávať s výsledkami klinických skúšok.
Vox tiež vo videu vysvetľujúcom rozdiely medzi účinnosťou jednotlivých vakcín upozornil na to, že klinická skúška Pfizeru sa uskutočnila v období nízkej incidencie Covidu-19 v USA.
„Kritika voči tomuto návrhu zákona (Kolíkovej zákona o dezinformáciách, pozn.) zaznieva aj z odbornej obce, od generálneho prokurátora, či šéfa SIS, podobne zo strany advokátov, a ešte aj od predstaviteľov ostatných koaličných strán ako SME RODINA, vrátane bývalých ex-kolegov pani ministerky zo strany ZA ĽUDÍ.“
Denisa Saková, Hlas – SD
Video na facebookovej stránke
12. november 2021
Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Novela Trestného zákona, ktorú predložila ministerka Kolíková, sa stala predmetom kritiky viacerých, vrátane vymenovaných osôb, preto hodnotíme tento výrok ako pravdivý.
Generálny prokurátor Žilinka označil túto novelu za “absurdnú” a dodal, že „neurčitosť a prakticky nedokázateľnosť jej znakov (je, pozn.) odborne nenáležitá a súčasnému stavu spoločnosti neadekvátna.” Šéf SIS Aláč kritizoval novelu v relácii Na Telo Plus 7. decembra 2021. Markíza zverejnila kritiku tejto novely predsedom hnutia SME RODINA Borisa Kollára, pričom následne Aláč označil jej “aplikačnú prax za veľmi náročnú”. Predpokladá, že by sa “minula […] účinku.” (31:00) Kolíkovej novelu ďalej kritizovali koaliční partneri a ex-kolegovia zo strany ZA ĽUDÍ Remišová a Šeliga.
Z odbornej obce sa z radov advokátov proti novele zákona vyslovili viacerí, napríklad právnik Transparency International Slovensko Ivančík. Kritizuje, že novela by sa mala robiť na „základe poctivej odbornej diskusie” a v súčasnej podobe by „napriek dobre mienenému cieľu” bola kontraproduktívna. Docent trestného práva Laciak sa vyjadril, že: „Pokúšať sa z hľadiska trestného práva určiť, či niečo je alebo nie je pravdivá informácia, je ľahko dezinterpretovateľné a zneužiteľné, pričom by zavedenie takéhoto trestného činu mohlo viesť k okliešteniu ústavného práva na slobodu slova či prejavu.” Dodal, že na niektoré hoaxy stačí súčasná podoba trestného zákona šírenia poplašnej správy.
„Za zákaz stretávania sa s rodinou počas sviatkov sa na včerajšom (8.12.) zasadnutí vlády nehlasovalo.“
Richard Sulík, SaS
Status na facebookovej fanpage
9. december 2021
Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Sulík nemá pravdu, fakticky sa hlasovalo. 8. decembra vláda prijala uznesenie o zákaze vychádzania v termíne od 10. decembra 2021 do 9. januára 2022. Zákaz vychádzania je všeobecný. Ľudia môžu opustiť miesto bydliska len v presne vymedzených prípadoch, ktoré stanovujú výnimky. Cesta za návštevou rodiny však medzi nimi nie je.
To znamená, že vláda v skutočnosti hlasovala aj o zákaze stretávania sa s rodinou počas sviatkov, keď ho jasne nestanovila ako výnimku zo zákazu vychádzania.
„Ešte pred tým, než sa zinscenovala rozprávka o netopierovi, si na Slovensku dosadili svoju bábku – pred pár dňami dokonca priznali vo Forbse, že Čaputová na Slovensku organizovala majdan.“
Ľuboš Blaha, Smer – SD
Status na facebookovej fanpage
11. november 2021
Výrok hodnotíme ako zavádzanie.
Prezidentka bola zvolená 30. marca 2019. Vírus sa objavil v novembri 2019 vo Wu-chane.
Autor statusu odkazuje na chybu portálu Forbes, ktorý mal v článku o 100 najvplyvnejších ženách sveta spojiť prezidentku s organizáciou protestov po tom, čo bol na Slovensku zavraždený novinár Kuciak. Forbes po upozornení túto chybu opravil. Samotné protesty prirovnáva Blaha k majdanu – ku krvavému protestu v Kyjeve 2013.
Majdan, za ktorým prezidentka zaručene stojí, je ňou vymenovaný profesor Marek Majdan.
Výrok hodnotíme ako zavádzanie. Forbes síce označil Čaputovú za organizátorku protestov, no článok upravil, čím označenie zrušil.
„Módny priemysel produkuje ročne tony odpadu. Vyrába totiž oveľa viac oblečenia, ako v skutočnosti potrebujeme. Len pri samotnej výrobe skončí približne 12 % látok v odpade. Celé odvetvie spôsobuje až 10 % svetových emisií.“
Martin Hojsík, Progresívne Slovensko
Status na facebookovej fanpage
12. december 2021
Výrok hodnotíme ako pravdivý.
Európsky parlament prijal v marci 2020 nový akčný plán pre obehové hospodárstvo, ktorý zahŕňal stratégiu EÚ pre textil. Z dostupných dát EÚ odhaduje, že módny priemysel je zodpovedný až za 10% celosvetových emisií, čo je viac než vyprodukujú medzinárodné lety a námorná doprava.
V skutočnosti sa aj v dôsledku poklesu cien odevov zvýšil jeho nákup od roku 1996 v Európe o 40%. Životnosť oblečenia sa tak znížila, čo prispelo k 87% spaľovaniu prebytočného odevov. Menej ako 1% odevu sa naozaj recykluje.
Pri spracovaní a výrobe odevu vzniká aj značné množstvo tuhého odpadu. Tuhým odpadom sú odrezky, ústrižky, ale aj chybné produkty, ktoré končia na skládkach. Tieto odpady spoločne predstavujú enormné plytvanie, ktoré predstavuje podiel 10-15% vyprodukovaného tuhého odpadu.
„Výstavbu južných rýchlostných ciest už vlani pozastavili.“
László Sólymos, Aliancia
Status na facebookovej fanpage
12. december 2021
Výrok hodnotíme ako zavádzanie.
Sólymos v tomto výroku pravdepodobne naráža na zastavenie verejného obstarávania na zhotoviteľa úseku rýchlostnej cesty R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktoré bolo vyhlásené v decembri 2019 a z dôvodu nerealizovateľnosti projektu zastavené v júli 2020. Podľa generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti môže zastavenie verejného obstarávania paradoxne urýchliť začiatok výstavby.
Jednalo sa o jeden úsek južnej rýchlostnej cesty, pričom László Sólymos vo svojom príspevku spomína zastavenie výstavby viacerých úsekov. Výstavba časti R2 Kriváň – Mýtna práve prebieha. Preto hodnotíme výrok ako zavádzanie.
„Dávam do pozornosti, že hovoríme primárne o dreve (vyvážanom do Číny, pozn.) zo štátnych lesov (Lesy SR š.p.), na ktoré má štát priamy dosah.”
Miroslav Suja, Republika
Status na facebookovej fanpage
15. december 2021
Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.
O skupovaní dreva z Českej republiky informovalo viacero domácich aj zahraničných médií. Čína importuje české kôrovcové drevo. Drevári si pochvaľujú ceny. Český export dreva do Číny potvrdzuje z údajov 2019 aj portál WITS. Významný dovoz mal začať v reakcii na obchodnú vojnu medzi Spojenými štátmi a Čínou. Európska Únia v reakcii na zvyšujúci sa Čínsky dovoz vyzvala členské štáty, aby „aby preskúmali ochranné opatrenia, ako je stanovenie kvót na vývoz nespracovanej guľatiny, v prípade potreby v súlade so Svetovou obchodnou organizáciou.”
Podľa údajov z portálu OEC tvoril vývoz dreva zo Slovenska do Číny v roku 2019 1,46 % z príjmov z exportu do tejto krajiny. V prvých dvoch mesiacoch roka 2021 to bolo 1,57 %. Najvýznamnejšou časťou slovenského exportu do Číny sú automobily (75 % v roku 2019 a 80% v prvých dvoch mesiacoch 2021). Najvýznamnejším importérom slovenskej produkcie je Nemecko.
3. júna sa konala Čínou organizovaná videokonferencia s tematikou rozvoja biohospodárstva a významu lesov.
Voči otázkam členov pôdohospodárskeho výboru parlamentu o údajnom exporte dreva do Číny sa Lesy SR, š.p. ohradil.
„V Zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) sme zaviedli špeciálne režimy, dali sme riaditeľom kompetencie, zabezpečili ochranné prostriedky. Výsledok? V tretej vlne máme aktuálne o 81% MENEJ ľudí s COVIDOM a o 71% MENEJ zariadení, kde sa vyskytuje.”
Milan Krajniak, Sme rodina
Status na facebookovej fanpage
15. december 2021
Výrok hodnotíme ako zavádzanie.
Milan Krajniak porovnáva údaje z vrcholu druhej vlny s klesajúcej fázy tretej vlny, čím prikrášľuje výsledky svojho rezortu, výrok preto hodnotíme ako zavádzanie.
Krajniak porovnáva údaje z decembra 2021 a januára 2022. Pozitívne testovaných ľudí zo zariadení sociálnych služieb (ZSS), teda klientov aj zamestancov, bolo na vrchole druhej vlny podľa údajov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiný necelých 4800. Do tohto obdobia podľa grafu spadá aj údaj 4780, ktoré Krajniak používa pri argumentácii. Na vrchole tretej vlny však bolo v ZSS pozitívnych až približne 1200 ľudí, šlo by tak o pokles približne o 75 percent. Ku poklesu na 900 prípadov denne došlo až v decembri, počas klesajúcej fázy tretej vlny.
Graf poskytnutý Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny:
Podobne Krajniak postupuje pri porovnaní zariadení, kde sa vyskytol covid. Údaj o 289 zariadeniach je pravdepodobne najvyššie číslo z druhej vlny. 80 zariadení je najaktuálnejší údaj z decembra 2021. V predchádzajúcich dňoch bolo týchto zariadení vyše sto. Pokles by tak bol stále výrazný, nie však až na úrovni 71 percent.
Graf poskytnutý Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny:
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v lete pripravilo dva metodické dokumenty pre zariadenia ZSS: metodiku krízového riadenia (pdf), ktorá mala slúžiť ako návod pre zariadenia sociálnych služieb a verziu Covid automatu, kde uvádza presné opatrenia podľa režimu zaočkovanosti a farby semafora.
Zámer nakúpiť ochranné prostriedky a dezinfekciu pre poskytovateľov sociálnych služieb oznámilo ministerstvo ešte v marci tohto roka, kedy vyhlásilo verejné obstarávanie, v odhadovanej hodnote 15 miliónov eur. Ministerstvo, na svojich webových stránkach taktiež informuje, o zásobení zariadení sociálnych služieb ochrannými pomôckami a uvádza, že samotná materiálna pomoc už prekročila 16 miliónov eur.
